Ten októbrový piatok bolo z čoho vyberať. Na „džezákoch“ odpaľoval fantastické sóla Francúz Richard Galliano, v Dvorane VŠMU vyvádzali slovensko-indonézski gamelanisti a vypredaná Aréna očakávala „oscarovú“ írsko-českú dvojicu.

Vibrafonista Gary Burton prekročil mantinely tradičného jazzového mainstreamu a poukázal na novátorské technické možnosti svojho nástroja. V 80. rokoch sme mali na Slovensku možnosť zažiť jeho unikátny tandem s klaviristom Chickom Coreom, tentoraz prichádza predstaviť svoje aktuálne kvarteto.

Nebyť jeho tragického odchodu v apríli 1969, mohol byť poľský klavirista Krzysztof Komeda ďalším z radu prestížnych hudobných skladateľov, o ktorých by sa trhali hollywoodski producenti.

Do „džezákov“ je ešte ďaleko, no i v jarných mesiacoch je koncertná ponuka zaujímavá: od swingujúceho Duke Ellington Orchestra po dvojicu Chick Corea-Gary Burton.

Streda, v rámci ktorej sa bolo potrebné rozhodnúť, ponúkala okrem očakávaného futbalového duelu aj dvojicu koncertov: comeback Richarda Müllera a texaských bradáčov ZZ Top.

Podľa viacerých pamätníkov Slovensko doteraz nezažilo také zomknuté džezové trojdnie. Medzi 10. a 12. novembrom sme sa aspoň na chvíľu prirovnali k neďalekej Viedni.

Každoročná jesenná dilema vyznávačov „inej“ hudby sa už tradične netýka len džezových koncertov. Aj po „džezákoch“ ostali v kurze Wayne Shorter, Diana Krall, Tommy Emmanuel, ale aj festivaly Večery novej hudby, Melos-Étos či tradičnejšie Bratislavské hudobné slávnosti.