V kinách je v týchto dňoch možné vidieť film Olgy Sommerovej Magický hlas rebelky o Marte Kubišovej. V tej súvislosti sme s pani Martou urobili krátky rozhovor. K nemu pridávame niekoľko našich tipov.

Tento blog bude o mýtoch, ktoré týmito prezidentskými voľbami padli, ale aj o nových mýtoch, ktoré práve vznikajú. Oba druhy mýtov, tie staré aj nové, majú vplyv na blízku i vzdialenejšiu budúcnosť, tak sa pri nich pristavme.

Už šiesty rok boli ocenení tí, ktorí sa odvážnym činom postavili proti nespravodlivosti cenou Biela vrana. Dvaja učitelia, Vladimír Crmoman a Oto Žarnay, Mariana Vavrová- bývalá pracovníčka Ústredia Sociálnej poisťovne a dlhoročná aktivistka Katarína Šimončičová rozšírili rad tých, ktorým sa každoročne dostane úcty verejnosti vďaka ich iniciatíve ísť proti prúdu. Viac sa o nich môžete dočítať tu: http://www.bielavrana.sk/oceneni2013.php

Malé občianske združženie Berkat sa zameriava na pomoc nevidiacim v Afganistane prostredníctvom transplantácií očných rohoviek. Operácie na kábulskej klinike Nur, čo znamená Svetlo, realizuje doktor Waheed, ktorý cestou na odbornú konferenciu v Parížži, navšštívil aj Bratislavu. Tento projekt máte možžnosť podporiť aj prostredníctvom kúpy "zázračných bábik", ktoré vracajú zrak a ktoré potešiša vás a vaššich blízkych, ktorým ich darujete. Viac o tom hovorí Ivan Sýkora, dobrovoľník občianskeho združženia Berkat a Dr. Ab Waheed Hadži, oftalmológ z kliniky Nur v Kábule.

Šéfredaktor .týždňa a trojica redaktorov tohto časopisu nedávno polemizovali o uzákonení registrovaných partnerstiev (Väčšina a jej výzva, 8. 2. 2014, týždeň č. 7/2014, a Prečo to vidíme inak, 13. 2. 2014, tyzden.sk). Mám k tomu tri poznámky z krajiny, ktorá registrované partnerstvá v roku 2006 uzákonila ako prvá z nových krajín EÚ. Za sedem rokov existencie sa ich v Česku uzavrelo 1 692, z toho sa ich vyše 10 percent (191) medzitým rozpadlo.

Koncom júna vystúpi v Bratislave na 10. ročníku festivalu Viva Musica! španielsky kontratenorista Xavier Sabata. Spolu so súborom dobových nástrojov Il Pomo d´Oro uvedú program venovaný záporným hrdinom z opier barokového génia Georga Friedricha Händla.

V týchto časoch sa niečo končí. Zrejme doznieva hodnotový systém prvej československej republiky. Z rozprávania našich starých rodičov si pamätáme spoločenský život, priateľstvá, lásky i sklamania tej doby. Naši rodičia zasa spomínali svojich stredoškolských i univerzitných profesorov. Pamätali si ich mená a väčšinou o nich hovorili s úctou a obdivom. Iste, v časoch komunizmu v tom bolo aj mnoho zidealizovaného, ale z toho rozprávania zaznieval hodnotový systém 20. a 30. rokov dvadsiateho storočia. Naši stredoškolskí profesori, ktorí študovali v tej dobe, sa aj v čase komunizmu výrazne líšili od iných. Všetko zaujímavé, čo na humánnom poli v čase socializmu na Slovensku vzniklo, malo nakoniec korene v atmosfére prvej republiky. Naša generácia o tom počúvala, niečo sama zažila, ale tým sa táto skúsenosť končí.

V októbri zverejnil americký Econ Journal Watch výsledky ankety medzi nositeľmi Nobelovej ceny za ekonómiu, zameranej na ich ideologické postoje v priebehu ich životov. Spomedzi 71 opýtaných až 51 povedalo, že časom sa ich politické postoje stali viac protrhovými a liberálnymi (v klasickom význame). Minulý týždeň sa na stránkach tohto časopisu objavila slovenská verzia tejto ankety, v ktorej figurovali traja mladí intelektuáli. Jeden z nich, Pavol Hardoš, je už od základnej školy mojím blízkym priateľom. Na rozdiel od nobelistov sa však ich pohľady za ostatných 10 rokov posunuli od silno trhovo-liberálnych k politickému stredu. „Určite mám (...) bližšie k umierneným sociálnym demokratom než k libertariánom,“ uviedol Rado Baťo, bývalý šéfredaktor Trendu.

Keď som pred rokom prišla do do juhotaiwanského mesta Tainan, mala som problém rozoznať jedného Taiwančana od druhého. Ale nie ani tak pre ázijské črty. Skôr preto, že väčšina z nich nosí tvár zakrytú doktorským rúškom. Prečo? Taká je tu móda. Vraví sa, že jej dôvodom je znečistené ovzdušie. No jedna taiwanská spolužiačka mi prezradila, ako to tu s tými rúškami naozaj funguje. Povedala, že ak sa ráno necíti pekná, jednoducho si zakryje rúškom pol tváre a až vtedy sa vyberie medzi ľudí.

Sú frázy, že „hudobník vydá zo seba všetko“, že odviedol na pódiu „stopercentnú robotu“, no ani jedna z tých floskúl stále nedokáže popísať vystúpenie Leonarda Cohena v bratislavskej NTC Sibamac Arene. Možno stačí, že sa naplnil význam slova „Koncert“. Vystúpenie tohto človeka sa stalo samotnou oslavou hudby a umenia ako takého.