Ak je voda ľudské právo, nemalo by mať Slovensko, ako bohato zásobená krajina, povinnosť exportovať ju tam, kde jej ľudia majú nedostatok?

„Kto sa dnes chce ťahať s Európskou úniou, keď potrebujeme eurofondy?“ Premiérov výrok z doby krátko po posledných voľbách dokonale ilustruje vzťah väčšiny ľudí k eurofondom. No ich prílev nie je pre Slovensko výhra. Príliš často sa to končí mrhaním vzácnych zdrojov.

Ekonomický analytik Martin Vlachynský, ktorý pod hlavičkou INESS-u píše o eure a energetike aj do .týždňa, tvrdí, že jeho práca, to je v podstate písanie a čítanie plus základné počty. Ekonomická univerzita v Brne mu však pomohla rozvinúť kritické myslenie.

Nedávna dohoda so spoločnosťou US Steel a neustále vírenie vody okolo novej jadrovej elektrárne v Jaslovských Bohuniciach verejnosti na chvíľu pripomenuli, že tu máme akýsi trh s elektrinou. Politikov mimoriadne láka zasahovať do tohto trhu. To sa potom prejavuje aj na našich účtoch.

Spotrebiteľ z rozvojových krajín sa už nespolieha na veci, ktoré biely muž zahodil. V efektívnosti a inovatívnosti by nám podnikatelia zo štátov tretieho sveta vedeli dať nejednu lekciu.

Po Fukušime sa diskusia o energetických zdrojoch zmenila na zúrivý boj odporcov jadra proti často podobne odhodlaným obrancom jadrovej energie. Debata o takých významných projektoch, ako sú elektrárne, by sa nemala stať duelom buď – alebo.

Platidlá nabrali počas histórie všakovaké pestré podoby. Kamenné kruhy Rai, cigaretové úvery v nacistických zajateckých táboroch či virtuálne zlato. A to ste ešte nepočuli o fenoméne Bitcoin.

Pamätnú cenu Alfreda Nobela získali ekonómovia Alvin Roth a Lloyd Shapley za teóriu stabilného rozdelenia a dizajn trhov. V čase najväčšej ekonomickej krízy za niekoľko desaťročí je to správa, ktorá si vyslúži skôr zívnutie.

Rastúce ceny na pumpách opäť raz vyvolávajú obavy, koľko tej ropy vlastne pre nás v zemi ostáva. A kedy sa minie železo, uhlie či urán? Odpoveď môže pôsobiť prekvapujúco: Nikdy!

S neutíchajúcou ekonomickou krízou v západných krajinách sa niektorí ľudia začínajú s obavami pozerať na Čínu či iné rýchlo rastúce krajiny tretieho sveta. Je ich ekonomický rast pre nás hrozbou, alebo príležitosťou?