Včera večer k Spravodlivým medzi národmi pribudlo 10 Slovákov. Za rozhodnutie pomôcť Židom v čase holokaustu v stredu k Spravodlivým medzi národmi pribudlo ďalších desať Slovákov. Titul im udelil štát Izrael a múzeum Jad Vašem. Ocenenými sa stali Katarína a František Sedláčkovi, Imrich Kršák, Alžbeta a Arpád Hajdu, Mária a Ján Kustrovi, Júlia a Lukáč Brna a Magdaléna Slamková.

Klameme seba aj ostatných, aby sme vinou sveta nemuseli trpieť. Pravda totiž bolí. Preto väčšina Slovákov nikdy nepripustí, že Kotleba je extrémista, (len, skrátka, nemá rád Cigánov), nepripustí, že obvinení z kauzy Cervanová by mohli byť úplne nevinní ľudia, (presne ako ty a ja), alebo že si Hedviga Malinová svoje zbitie nevymyslela, ale je tou najkrutejšou obeťou šikanovania nového slovenského štátu, (pri ktorej je Kafkov Proces vzdialená, abstraktná rozprávka). Na internetových diskusiách tohto časopisu sa pri článkoch o všetkých troch kauzách objavujú nicky tých istých rozzúrených persón.

Slovensko si v tomto týždni pripomenie desiate výročie vstupu do Európskej únie. Polovicu tohto času platíme eurom. Integrácia otvorila Slovákom nové príležitosti, zároveň však do našej politiky vniesla zlomovú líniu, ktorá ju bude nadlho poznačovať.

Mimo územia Slovenka žije veľa Slovákov, ktorí uvažujú o návrate domov. Je to ilúzia či realita? Prinášame jednu úvahu tohto typu.

Edward Lucas je editor britského časopisu The Economist a bývalý korešpondent denníka The Independent v Prahe. Pozná náš mentálny svet dvadsaťpäť rokov. Podáva o ňom zvláštnu správu: „Porozumieť Čechom a Slovákom bolo obtiažne. Režim radi nemali. Ale nemali s ním až taký problém, aby čokoľvek podnikli. Každý pôsobil unavene.

Slovensko je krásna krajina. Slováci sú dobrí ľudia. Hej. Ako hovorí môj kamarát, nie je nič horšie ako dobrý človek. Presne. Nič to neznamená. Slováci sú nevychovaní. Beznádejne nevychovaný národ. Priemerný Slovák je vzbúrený sluha. Krásne to vidno na čašníkoch. Slovenský čašník, prototyp vzbúreného sluhu, nenávidí každého hosťa. Za chrbtom by mu najradšej podrezal hrdlo. Ale musí mu doniesť kávičku s mliečkom. Ide ho poraziť od zlosti. Nemá však ani štipku hrdosti, nepostaví vlastný podnik, nikdy neopustí sluhovskú pozíciu. Po zem sa skloní pred akoukoľvek mocou.

Gorila hrmí Slovenskom ďalej, a to je dobre. Mám dokonca pocit, že sa stalo to najlepšie, čo mohla táto kauza priniesť: Slovákom praskli nervy, zodvihli sme konečne zadky a vybrali sme sa budovať osobnú demokraciu na naše námestia. Politické a trestnoprávne dôsledky kauzy sú ešte nejasné, ale zásadnú vec už ukazuje Gorila jasne: takto to ďalej nejde! Ako teda naložiť s Gorilou, aby sa nestala len kulisou na krčmové reči a príležitosťou pre násilníkov, zneužívať poctivú akciu?

Japonec Masahiko, ktorý už niekoľko rokov žije na Slovensku, dal na rady svojej manželky a a vybral sa spoznávať slovenské mestá, aby zistil „čo sú tí Slováci zač.“ To je hlavná dejová línia nového dokumentu Slovenskej televízie Z mesta do mesta od tímu autorov, medzi ktorými je aj Peter Kerekes, autor úspešného dokumentárneho filmu Ako sa varia dejiny.

V kurzoch angličtiny bola pre Slovákov vždy zábavná lekcia o počasí. So všetkou vážnosťou sme boli upozornení, aby sme tému počasia pri učení nepodceňovali, lebo u Angličanov vôbec nejde o čisto zdvorilostnú záležitosť, keď už naozaj nie je o čom.

Kto chodil do Stoky alebo počúval Živé kvety, presne vie, o koho ide. Absolútna väčšina Slovákov o nej vôbec nikdy nepočula. Nevideli ju v divadle, v televízii ani nepočuli v komerčnom rádiu. Lebo ona je vždy niekde mimo hlavného prúdu. Exot alebo femme fatale? Lucia Piussi.