Milý Honza, reagujem na tvoje pohoršené video z Röszke o tom, že utečenci si nevážia darované veci, zanechávajú po sebe odpad. Čuduješ sa, aké reakcie to video vyvolalo. Ja nie a pretože ťa mám rád, píšem ti takto verejne.

Jan Mattuš píše skvelé jazykové stĺpčeky pre Lidové noviny. Nedávno vyšli knižne pod názvom Jeremeň a jiné záhady. (2007 – 2016) Sú to stĺpčeky lingvistické, ale to, čo autor priam akrobaticky ovláda, je písanie o všetkom možnom aj nemožnom všade naokolo, vychádzajúc pritom z bežných a pri bližšom skúmaní úplne nepochopiteľných slovných spojení či neologizmov.

Básnik a evanjelický farár Jakub Trojan žije vo svojich takmer deväťdesiatich rokoch aktívnym životom, učí na vysokej škole a píše básne. Neberie takmer žiadne lieky, každé ráno cvičí a cíti sa fajn. Bol to on, kto pochovával študenta Jana Palacha.

Pred týždňom na tomto mieste písal Peter Zajac o nezastaviteľnej miere rozkladu niektorých slovenských vlád. „Druhá vláda Mikuláša Dzurindu dosiahla úplnú závislosť od ,nezávislých poslancov´ po vyše troch rokoch a vláda Ivety Radičovej nezastaviteľnú mieru rozkladu po takmer dvoch rokoch. Tretej vláde Roberta Fica to trvalo len sto dní.“

Celú jar som premýšľal, ako o Jánovi Husovi hovoriť s bystrou trinásťročnou osobou. Písal som o ňom knižku pre detské nakladateľstvo (vyjde dúfam pred Vianocami). Dá sa rozprávanie z doby, keď Európa žila vierou, preložiť do dnešnej reči?

Snímka Eva Nová sa stala slovenským kandidátom na prestížne filmové ocenenie Oscar v kategórii Najlepší cudzojazyčný film. O jej režisérovi Markovi Škopovi sme písali v apríli.

Ján Rozner v knihe Noc po fronte píše: „Nenašiel sa arizátor, ktorý by si bol vybral nejaký židovský antikvariát. 

Evanjelista Ján píše: „Moje ovce počúvajú môj hlas, ja ich poznám a ony idú za mnou. Ja im dávam večný život. Nezahynú nikdy a nik mi ich nevytrhne z ruky.

V novom čísle .týždňa píšeme o paralelách medzi dnešnou situáciou Európy a zánikom Rímskej ríše. Ako bonus pre webových čitateľov prinášame rozhovor s archeológom Jánom Rajtárom.

Milí priatelia, slávnosti sú paráda! Koláčiky, pagáčiky, „rízečky“ a slepačí vývar s domácimi rezancami svietia na pozadí zlomových okamihov v živote človeka. Spomínam si na sestrino prvé sväté prijímanie. Náš gotický kostolík bol načančaný. Ženy ho celé dni zdobili, umývali, leštili. Chrám voňal životom i históriou. Ľudia sem prinášali svoje bôle, radosti i deti na krsty už pred šesťsto rokmi. Aj Turci to tu vypálili, komunisti opľuli. Statočného pána farára Cubínka zabili! Pred kostolom má hrob a je tam aj hrob Jána Hergota, najsilnejšieho štúrovca, ktorý päsťou zabil býka a v meruôsmych rokoch holými rukami uzloval nepriateľom šable.