S inšpiráciami hudbou spaghetti westernov sa v posledných rokoch roztrhlo vrece. Počuť ju najmä v oblasti alt-country, folku, surf music, ale aj v iných hudobných žánroch. Kolty opäť strieľajú, kone dupocú, ostrohy cinkajú. Nostalgia za zlatou érou talianskych westernov v hudbe naberá na obrátkach a zasiahla už aj film. Momentálne sme svedkami úspechu Tarantinovho filmu Divoký Django, ktorý pozornosť verejnosti znova upriamuje k spaghetti westernom.

Sloboda názorov je ohrozovaná z dvoch strán. Na jednej strane je obmedzovaná, a príkladov je veľa. Niektoré sú naozaj absurdné. Sudkyňa Helena Kožíková zažalovala Rozhlas a televíziu Slovenska za zverejnenie svojej tváre vo filmovom dokumente Zuzany Piussi Nemoc tretej moci o slovenskom súdnictve za samovlády Štefana Harabina. Ten film je pravdivý a trpký, dnes oveľa trpkejší ako pred rokom. Lebo, ak vtedy aj bol o nádeji na spravodlivosť a kládol si otázku, či a ako ju možno dosiahnuť, dnes z neho vyžaruje beznádej, že na Slovensku je spravodlivosť nemožná a že je to trvalý stav. Mentálne pochádza trestné oznámenie vtedajšej členky Súdnej rady Kožíkovej „vo veci prečinu porušenia dôvernosti ústneho prejavu osobnej povahy“ z útrob komunistického režimu, pre ktorý bolo trestanie slobody názorov pracovnou náplňou.

Vývoj nezamestnanosti v druhej polovici minulého roka bol príliš šťavnatý a bolestivý na to, aby sa nestal predmetom politicky nabitých prestreliek. No fakty a trendy sú azda dôležitejšie, a minimálne rovnako zaujímavé.

Severná Amerika, konkrétne juhovýchodná Virgínia. Lesnatá, drsná, ale nádherná krajina. Po nociach, len za svitu luny, kde-tu na kopcoch vidno svetielka páleníc. Tuhá pijatika, ktorú tam zo všeličoho možného pália, práve preto dostala meno Moonshine. Píšu sa dvadsiate a tridsiate roky minulého storočia.

Pamätám si to presne. Sedím u otca v kancelárii a pozerám si trojhodinovú videopásku plnú klipov. Je druhá polovica osemdesiatych rokov, speváci majú strašné účesy, všetko rozmazané a ružové, romantické... Keď tu zrazu sa na roztrasenej, stokrát prehratej páske objaví trojica chalanov.

Sherlock Holmes na prelome rokov dominuje. Kinám vo filme režiséra Guya Ritchieho, kde si túto úlohu druhýkrát vychutnáva Robert Downey jr., a dominuje aj šedej internetovej diváckej zóne. Presne na Nový rok mala premiéru druhá séria aktualizačného televízneho seriálu Sherlock, ktorým britská verejnoprávna televízia BBC opäť raz vytrela zrak všetkým skeptikom.

Mcdonaldovská strava, menovite syrový hamburger, chutili inak pred rokom 1994 a inak po ňom. Vtedy sa totiž Vincent (John Travolta) a Jules (Samuel L. Jackson) vo filme Pulp Fiction – historky z podsvetia, sediac v aute, v ktorom sa krátko po kultovom rozhovore dokrvava rozprskla ľudská hlava s mozgom, rozprávali: „A víš, jak říkaj v Paříži…

Medzinárodný filmový festival Cinematik v Piešťanoch je pomerne mladým elementom medzi podujatiami tohto druhu. Popri dvoch veľkých festivaloch, ako je ArtFilm a MFF Bratislava, je Cinematik po troch rokoch nováčikom. Zaujímavým nováčikom.

Keď sme sa po roku 1989 zbavili sovietskych okupantov a nevýhodnej vojenskej spolupráce socialistických krajín v rámci Varšavskej zmluvy, začala sa diskusia o tom, ako nanovo definovať naše medzinárodné postavenie a obranný status.

Žánre v politike a filme sa často prekrývajú. Aktuálne v kine pribudol aj horor. Pri tom filmovom môže nastať hrozný koniec, v tej druhej oblasti to vyzerá na hrôzu bez konca. Ako to dopadne? Poďme sa radšej pozrieť do kina.