Slovensko bude mať úradnícku vládu a je to štandardný postup, ústavný, dokonca môže krajine pomôcť. No je to aj moment, ktorý odhaľuje veľa o nás, našich postojoch a perspektívach. Ba možno sme svedkami až generačného zlyhania.

Tie najťažšie otázky by mal človek klásť sám sebe. Bez ambície nájsť odpovede.

Dá sa zhodnotiť stav demokracie dnes a pred polstoročím? S otázkami, ktoré tam smerujú, sme sa obrátili na niekoľkých inšpiratívnych ľudí, ktorých myšlienky už v minulosti odzneli v priestore .týždňa. Prinášame vám ich odpovede.

Ako povedal klasik: „Myslieť globálne a konať lokálne.“ Je to nevyhnutnosť. Globálne ohrozenia (a súčasne šance), pretože motivujú k (proti)akcii), sú: Zbrane hromadného ničenia, životné prostredie, umelá inteligencia. V rukách (ne)zodpovedných mocenských elít a elít vôbec.

Dve knihy mi ležia už nezvykle dlho pri posteli. Ne v Božím jménu rabína Jonathana Sacksa a Rozhovory s C. G. Jungom. Tá prvá ma upútala rozprávaním o prapôvode násilia, predovšetkým o príbuzenských konfliktoch, ktorými oplýva jeden z pilierov nášho civilizačného okruhu – Starý zákon. Tá druhá je ponorom do ľudskej psychiky, predovšetkým do tajomstva individuálneho a kolektívneho nevedomia.

„Hrdinu“ svojho rozprávania prirovnávam k potkaniarovi. Stará nemecká povesť z 13. storočia hovorí o mužovi, ktorý dokázal viesť fascinovaný dav rovno k vlastnej skaze. Dejiny sú pretkané rôznymi verziami potkaniarov. Aj slovenské. A tie po novembri 1989 mali tiež svojho prvého potkaniara.

Bože, koľko ráz som len čítal kanonické dielo Starého Majstra a predsa som z neho pochopil iba zlomok. Včera, keď som po rannej káve a cigarete čítal už entý raz osemnástu kapitolu jedinej knihy, ktorá po ňom ostala, zrazu mi to došlo.

Aj ja. Čosi som sa však od toho vírusu naučil. Napríklad: žijeme v časoch, keď sa permanentne súťaží o pozornosť publika. Kríza, akákoľvek, je dobrá téma a súťaž o miesto na pódiu prehluší podstatné. A podstatné je predsa to, čo si myslím ja. Ktorýkoľvek „ja“.

Jindra Buxbaum je přítel a fotograf. Fotí především ultraortodoxní chasidy při velikých svátcích a na posvátných místech.

Fedora Gála by sme bez váhania zaradili k elitám. Alebo, aby sme ho neurazili floskulou, aké nemá rád, tak do hŕstky statočných, ktorí aj napriek sklamaniam veria v dialóg a vývoj spoločnosti – bolestný, ale pozitívny. Čo si myslí o hodnotách a lídroch Slovenska?