Do festivalu Bažant Pohoda zostávajú tri týždne. Počas nich vám prinesieme prudko subjektívne prehľady toho, čo sa nám – Petrovi Bálikovi, Tomášovi Slaninkovi a mne – javí na tohtoročnej Pohode ako najzaujímavejšie.

Volala mi kamarátkina mama, aby som sa jej pozrela na tých internetoch, kedy a kde dávajú toho Renoira a koľko vlastne teraz stojí lístok do kina, lebo ona tam nebola aspoň 30 rokov. Rozmýšľala som, či aj moja mama bola v kine, odkedy som jej sedela na kolenách v Obzorke na Lassie sa vracia, ona mi čítala titulky a spolu sme si pri tom poplakali. No, možno so žiakmi ako dozor na nejakom vojnovom sovietskom filme. Občas mamu zoberiem na koncert či do divadla, ale do kina, to mi nikdy nenapadlo. Chodia vôbec ešte seniori do kina? A na aké filmy?

Pred 330 rokmi sa v Terchovej narodil Juraj Jánošík. Zbojník, ktorý sa časom stal symbolom našej krajiny, národným hrdinom. Udialo sa tak až po jeho smrti. Pripomeňme si, ako sa odohrala.

Majú k dispozícii to, čo ešte pred desiatimi, pätnástimi rokmi nemali. Všetky tie veci, služby, informácie by im mali zjednodušovať život, i keď opak môže byť pravdou. A na rastúce zúbky aj tak nepomáha nič.

Sme majstri! Druhýkrát za sebou. Druhé víťazstvo je celkom čerstvé a oficiálne nepotvrdené, ale zdá sa, že nič nestojí v ceste tomu, aby si pár borcov v najťažšej kategórii „multi-multi“ pritĺklo na stenu ďalšiu trofej. Sme najlepší na svete a nikto mimo okruhu zasvätencov o tom nevie.

Keď sa OSN začne zaoberať nejakou skupinou a venuje jej dokonca medzinárodný deň, prípadne týždeň až rok, je jasné, že skupina je v ohrození. V roku 1990 vyhlásilo Valné zhromaždenie OSN prvý október za Medzinárodný deň starších osôb.

Rebríčky patria do ekonomiky alebo športu, teda tam, kde sa niečo dá jednoznačne spočítať alebo zmerať. Určite však nie do literatúry a umenia. Preto nevyhlasujeme „Knihu roka”, ani sa nepokúšame vytvoriť nejaký knižný rebríček.

"Keď má človek v rukách kladivo, všeličo mu pripadá ako klinec," hovorí obľúbenú múdrosť mojej kamarátky Evy Borušovičovej. Keď si na ňu spomeniem, všeličo mi hneď pripadá ako potvrdenie jej platnosti.

Jánošíkovská legenda je vďačným námetom pre politikov i filmárov. Tí prví ju môžu spracovať akokoľvek, tí druhí si musia dať veľký pozor.

Niečo sa stalo. V posledné roky taká obľúbená fráza – že slovenský film živorí alebo ani neexistuje – už neplatí. Tento rok bude mať premiéru štrnásť hraných filmov a veľa zaujímavých dokumentov. Čo sa stalo, že sa slovenský film prebral k životu?