Verejná ochrankyňa práv podáva mimoriadnu správu do NR SR o nelegálnych „celách predbežného zaistenia“, v ktorých sa pod taktovkou policajného prezidenta používa hrubé násilie.

Pre niektorých globálne šialenstvo, pre iných prvá videohra, ktorá vás zdvihne z gauča. Pokémon GO už je na Slovensku. Farebné príšerky hľadajú niektorí aj cez pracovnú dobu.

Ombudsmanka Jana Dubovcová upozorňuje na pošliapavanie základných práv, nevyhovujúci školský systém a vážne nedostatky Kaliňákovej polície.

Dávno, keď ešte nebolo nič, ani priestor, ani čas, Veľký Kresliar nakreslil vesmír. Vo vetre, ktorý mu vanul mysľou, zachytil najľahšie zo všetkých pierok – pierko, ktoré nevážilo nič. Namočil hrot pierka sám do seba.

V týchto dňoch si pripomíname 25. výročie zvolenie Václava Havla za prezidenta Československa. Český novinár Daniel Kaiser píše o jeho prvých krokoch na Hrade.

Slovensko patrí do tej časti Európy, kde sa štrajkuje málo. Našťastie. Štrajk je krajné riešenie a mal by prichádzať v krajnej situácii – o to nevhodnejšie je, keď sa stane súčasťou životného štýlu. Aj odporcovia štrajkov ako takých však majú porozumenie pre také situácie, v akej sa dnes nachádzajú slovenskí učitelia. Mnohí rodičia i učitelia, ktorí sami neštrajkujú, vyjadrujú s myšlienkou učiteľského kroku porozumenie.

Keď sa povie Daniel Lipšic, vybaví sa obraz politika, v ktorého kariére stále prevažujú klady nad zápormi. To je na Slovensku veľká vzácnosť. Žiaľ, radikálny krok, ku ktorému sa nedávno odhodlal ? založenie vlastnej strany ? ho môže tejto výnimočnosti ľahko zbaviť.

Vírus protiamerických a protizápadných protestov sa minulý týždeň rozšíril v arabských krajinách rýchlejšie ako revolúcie počas Arabskej jari. V Líbyi, Egypte, Jemene, Somálsku, Sudáne, Tunisku, na palestínskych územiach a na ďalších miestach sa pálili americké zástavy a brali útokom americké konzuláty. V Líbyi zabili útočníci za pomoci raketometov amerického veľvyslanca. (To samotné je absurdné, osobne podporoval líbyjskú revolúciu proti Kaddáfímu). Ďalším krokom by bol už iba teroristický útok na americkom území.

Keď príde tento mesiac do Moskvy David Cameron, bude to prvá návšteva britského premiéra v Moskve od zavraždenia Litvinenka pred piatimi rokmi a obidve strany budú mať záujem zľahčovať význam ľudských práv. Počas rozhovorov s prezidentom Medvedevom aj premiérom Putinom bude nepochybne počuť ozveny slov Margarety Thatcherovej, keď v roku 1984 prvýkrát stretla Michaila Gorbačova a povedala We can do buniness together.

Je to jedna z najväčších výziev, ktorá pred slovenskou spoločnosťou stojí. Je pre ňu však typické, že sa o nej takmer nediskutuje. Otázka, ako čo najlepšie využiť tých 10-12 rokov, počas ktorých všetci rodičia v krajine povinne zveria svoje deti do rúk učiteľov a škôl, akoby verejnosť, teda rodičov, veľmi nezaujímala. A pritom od odpovede na ňu závisí budúca kvalita života ich dieťaťa, a v širšom kontexte celej spoločnosti. Niektorí rodičia sa snažia vybrať si školu, verejnú, cirkevnú alebo súkromnú. Aj toto hľadanie a sloboda výberu je však obmedzenejšie, ako by sa zdalo. Takmer všetky karty vo vzdelávaní aj dvadsaťjeden rokov po novembri 1989 drží v ruke štát, najmä v tom, akou mierou školám prikazuje, čo všetko a kedy majú učiť. Aj nadšení učitelia či riaditelia škôl, ktorí túžia robiť veci po svojom, narážajú na každom kroku na obmedzenia. A potom je tu, samozrejme, nekonečná a neproduktívna téma nedostatku financií. Hoci je pravdivá (pravdivejšia, než si ľudia z mimoškolského prostredia vedia predstaviť), stáva sa zároveň prekážkou v tvorivom rozmýšľaní, ako zabezpečiť zlepšenie školského systému.