Sloboda názorov je ohrozovaná z dvoch strán. Na jednej strane je obmedzovaná, a príkladov je veľa. Niektoré sú naozaj absurdné. Sudkyňa Helena Kožíková zažalovala Rozhlas a televíziu Slovenska za zverejnenie svojej tváre vo filmovom dokumente Zuzany Piussi Nemoc tretej moci o slovenskom súdnictve za samovlády Štefana Harabina. Ten film je pravdivý a trpký, dnes oveľa trpkejší ako pred rokom. Lebo, ak vtedy aj bol o nádeji na spravodlivosť a kládol si otázku, či a ako ju možno dosiahnuť, dnes z neho vyžaruje beznádej, že na Slovensku je spravodlivosť nemožná a že je to trvalý stav. Mentálne pochádza trestné oznámenie vtedajšej členky Súdnej rady Kožíkovej „vo veci prečinu porušenia dôvernosti ústneho prejavu osobnej povahy“ z útrob komunistického režimu, pre ktorý bolo trestanie slobody názorov pracovnou náplňou.

Asi málokto na svete bol taký nesúci stať sa popkultúrnou ikonou doznievajúcich 60. rokov, ako Neil Alden Armstrong. A zároveň asi málokto bol súcejší na úlohu, ktorej sa mu dostalo – veliť prvej výprave na Mesiac.

John Cage patrí k nemnohým osobnostiam moderného umenia, bez ktorých by bol svet iným – nielen hudobný či umelecký svet, ale svet, ktorý zakúšame každým dňom... Svojimi otvorenými a nekonvenčnými postojmi ovplyvnil generácie umelcov po celom svete.

Na začiatok postačí skromných desať stupňov pod nulou, trochu abstinentskej trpezlivosti a skutočne ostré zimné pivečko je na svete. Nie však svojou nízkou teplotou, ale poriadne zvýšeným obsahom alkoholu.

Barack Hussein Obama, 44. prezident Spojených štátov severoamerických, má pred sebou štyri ťažké roky. Budú rozhodovať o americkej ekonomike, postavení Spojených štátov vo svete, ale aj o amerických hodnotách. Veľkú rolu budú hrať postoje veľkých etnických menšín. Je jasné, že menia obraz Ameriky, menej jasný je ich obraz Ameriky.

Ravi Shankar hral world music skôr, než to pomenovanie dostala o dvadsať rokov hudba z ostatného sveta. Famózny hráč na sitar sa do dejín popmusic zapísal ako šíriteľ tradičnej indickej hudby po svete.

Kto by nechcel vedieť, kde sa práve nachádza. Nemyslím ani tak v akej životnej fáze, ale skôr poznať svoje miesto na Zemi, teda na mape, svoje zemepisné súradnice. Iná vec je, či si prajeme, aby o našej polohe vedel aj niekto iný. To sa nám, majiteľom mobilov, môže ľahko stať.

Marcel Strýko, Oleg Pastier, Ivan Kadlečík, Erik Groch, Peter Kalmus, Miro Cipár, Ivan Hoffman, Rudo Sýkora, Daniel Fischer, Ján Budaj, Ján Čarnogurský, František Mikloško, Ján Langoš, Miro Kusý, Šimečkovci otec a syn…, aby som spomenul aspoň niektorých z tých, čo sa dožili roku 1989, sa za komunizmu neohli – hovorili, písali, maľovali, spievali... slobodne. Paralelná kultúra, ako sme tomu pred rokom 1989 hovorili, na Slovensku existovala. Nebola síce taká početná ako tá česká, ale bola. Tí ľudia riskovali, boli prenasledovaní, zatváraní.

Finále tuniskej revolúcie Minulú stredu bol v Tunisku zavraždený významný opozičný politik Šukrí Balajíd, islamista, ktorý vystupoval proti vláde zloženej z umiernených islamistov a liberálov. Balajídovi prívrženci tvrdia, že jeho vraždu zorganizovali vládne kruhy, konkrétne jedna z politických strán, do ktorej patrí aj premiér Hamádí Džibalí.

Ryba smrdí od hlavy. Nemá zmysel vymenúvať celú galériu a galérku prednovembrových povereníkov a ministrov školstva. Ostala po nich len túžba, aby vzdelávanie prestalo byť papagájovaním fráz. Chceli sme, aby mali školy viac voľnosti, boli kreatívnejšie a žiaci nadobudli lepšiu spôsobilosť orientovať sa v otvorenom svete. Nazvime to pokojne reformou vzdelávania.