Vždy som si myslel, že Krkonoše sú prinajmenšom od roku 1945 české hory. Chodievam sem od detstva, od sedemdesiatych rokov, otcov podnik Škoda Praha mal na Friesových búdach, na polceste medzi Špindlerovým mlynom a Pecou pod Snežkou jednu z tých typických krkonošských chát.

V minulom čísle bola reč o slovenských filmoch, ktoré budú uvedené na tohtoročnej prehliadke Jeden svet (23. až 28. novembra, Bratislava). Pozrime sa teraz na tie slovensko-koprodukčné a bratské české.

Keď som sa zobudila v to prvé ráno svojho nového života, nebudila som sa do depky. Spala som na hnusnom matraci pod bicími v skúšobni, ktorá nebola skúšobňou, ale starým sochárskym ateliérom v starom, rozpadajúcom sa dome, do ktorého som sa natvrdo naskvotovala. V miestnosti smrdelo riedidlo a rôzne chemikálie, a tak som hneď otvorila okno a nechala dnu preniknúť jarné lúče spolu so vzduchom. Moje prvé ráno mimo rodičovského hniezda.

Ideálne domáce zviera pre singles, ktorí majú radi svoj pokoj a zabehnuté stereotypy, by malo spĺňať určité kritériá. Ideálne sú akváriové rybky, ale čo keď niekto prahne po esteticky pôsobiacom cicavcovi?

Ladislav Smoljak patřil mezi ty české umělce a intelektuály, kterým se dostalo té cti, že o nich současný prezident mluvil množným číslem: pánové Smoljakové, pánové Svěrákové a další pánové. Nebyl to plural majestaticus, jímž má nutkání mluvit o sobě, nýbrž byl to pluralis dehonestans čili množné číslo hanobící.

Mal to byť znovu súboj dvoch veľkých strán. Mal to byť veľký návrat predsedu sociálnych demokratov Jiřího Paroubka do premiérskeho kresla. Mal to byť ďalší tesný výsledok. A nič z toho sa nestalo.

Poliaci budú prepisovať učebnice, napísal som pred niekoľkými dňami na začiatku svojho článku o generálovi Wojciechovi Jaruzelskom. Ale teraz vlastne neviem, či som to napísal správne. Stretnutie s týmto človekom, ktorý sa nezmazateľne zapísal do dejín nielen Poľska, ale najmenej strednej Európy, bolo jedným z najpôsobivejších okamihov zvláštnej jesene pred piatimi rokmi, keď som sa z Bratislavy po piatich rokoch vracal do Prahy. A bol som chvíľu slovenský a chvíľu český novinár. Bolo pätnásť rokov po novembri 1989 a ja som mal silu a Lidové noviny a Pravda ambíciu urobiť rozhovory s kľúčovými lídrami konca komunizmu po celej tej našej strednej Európe.

Pokus o český impeachment dopadol tak, ako väčšinou dopadajú v Amerike: v jednej komore sa väčšina našla, v druhej nie. Ústavnú žalobu Senátu na Miloša Zemana zamietla Snemovňa.

Čítam o Marianovi Kočnerovi a myslím na Františka Mrázka. Český hochštapler, ktorý sa chválil kontaktmi na politikov, dochádzal na úrad vlády v temnej ére premiéra Miloša Zemana. Skončil zle.

Pohoda sa už desiatykrát končila bohoslužbou. S Ankou Polckovou a Róbertom Bezákom sme hovorili o oslobodení ženy. Je to aktuálna téma. Ženy v našom svete preberajú zodpovednosť, volíme ich do čela štátu, v týchto dňoch sme si zvolili ženu do čela Európskej komisie.