Trochu som sa toho bál. „Musíte ísť vlakom a Červenou strelou,“ hovoril mi však ruský diplomat, keď sme sa pred cestou rozprávali v rozľahlej, pustej hale obrovského paláca.
„Tak vám prajem pekné voľné dni,“ lúčil som sa s kolegom z poľskej Gazety Wyborczej, kam v poslednom čase kde-tu niečo napíšem. „Aké voľné dni?“ ozvalo sa nechápavo z varšavského telefónu.