Prijala som pozíciu národnej ambasádorky (vyslankyne) Európskeho roka boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu 2010 pre Slovensko. Keď mi tú funkciu ponúkli, ostala som zaskočená aj poctená.

Ahoj, Leo! Prepáč, braček, že Ti píšem vianočné vinšovanie a list takto verejne, ale inak sa nedá... Kým by si to dostal, možno by si bol už aj vonku z basy. Odtiaľto z Nepálu listy chodia na Slovensko dlho, ak vôbec.

V Moskve išlo po ulici dievča, keď mu zrazu spadla na hlavu korytnačka a zabila ho. Prípad sa dlho skúmal, ale nikomu sa nepodarilo zistiť, odkiaľ korytnačka spadla. Našťastie aspoň ona prežila. Napriek tragickosti tejto príhody sme na tomto Annapurna Treku všetci niekoľkokrát dostali kolektívny záchvat smiechu.

Je krásne a sľubné vidieť, keď mladých ľudí, študentov a adolescentov zaujíma svet. Keď ich zaujímajú problémy iných. A je prekvapujúce, že vo svojom mladom veku majú ochotu pozrieť sa ďalej od svojho nosa.

Neďaleko môjho domu v Nepále je park. Je celý oplotený tehlovým múrom. Vchod je zdola od hlavnej cesty. Vstupné je len 2 rupie, vnútri je čisto, sú tam kvetinky, fontánky, hinduistický aj buddhistický chrám a nádrž s rybami. Dokonca aj výborný bazén, poriadne vychlórovaná päťdesiatka. Jediný problém parku je v tom, že my, a tisíce ďalších, bývame nad ním.

Stúpame s malou skupinkou do kultového horského mestečka Namche Bazaar. Stretávame starých hipisákov, čo si dávajú Everest Base Camp po tridsiatich rokoch. Väčšina ide so svojimi vyrastenými deťmi a krúti hlavou, čo sa to, preboha, stalo s ich rajom. Namche, kedysi útle kamenné mestečko, dnes vyzerá ako európske alpské mesto s farebnými strechami z vlnitého plechu.

Zelenina v obchodoch hnije. Je poprikrývaná mokrou vrecovinovou látkou. Snažím sa nájsť posledné nezhnité mrkvičky. Nakoniec sa zmierim s tými, čo sú, a doma ich pookrajujem. Mlieko neprišlo už päť dní a chlieb tiež nie. To, čo v obchodoch zostalo, sa pomaly vypredáva preč. Čo nastane potom?

Je to krásne, keď si blížni pomáhajú. A keď sú k tomu vychovávaní odmalička. Dnes som išla so svojimi nepálskymi sirotami v autobuse a jednému chlapčekovi prišlo zle. Ako som ho niesla na rukách von z autobusu, ťahajúc ďalšie tri za sebou, vypadla mi peňaženka. Vôbec som si to v tom strese nevšimla a rýchlo som zohnala taxík, aby som chlapča dostala domov čo najskôr.

Po tom, ako mi vo vlaku nejakí zlodeji ukradli môj laptop, som zničená a uplakaná vystúpila v jednom z mojich obľúbených indických miest - Varanasi.

Takto pred pol rokom som napísala do tohto stĺpčeka dojemný príbeh nepálskeho dievčatka menom Pema. Dievča, ktorému zomrela mama, keď mala päť rokov, otec ju aj s dvoma bratmi opustil a ona sa prakticky stala mamou a vychovala bračeka Bishanta od jeho dvoch mesiacov.