Vedieť sa pozerať na utrpenie a netrpieť si vyžaduje nadľudské úsilie a aj trochu cviku. Aspoň zo začiatku. Keď prídete prvýkrát do Ázie alebo do Afriky, alebo do rómskej osady, môže vás z toho až zachvátiť hnev. „Prečo sa, dočerta, viac nesnažia!!!” alebo „Prečo, preboha, tých psíkov radšej neutratia!”, alebo „Takto nechať dieťa bosé v tej zime!!”.

Na dvore starej pani Aliidy Truuovej ktosi je. Aliida sa najprv bojí – v tej chvíli ešte nevieme čoho – a tak sa k nečakanému návštevníkovi približuje veľmi opatrne. Je to vlastne návštevníčka: špinavé, dobité, hladné a dažďom premočené dievča. Kto to je? Estónka (lebo práve na estónskom vidieku sa nachádzame)? Ruska? Zlodejka? Prostitútka?

Prevodovka naľavo. V lete iba daždivé dni. Nápisy v írskom jazyku. Pivo je drahšie ako minerálka. Muži chodia do pubov v sprievode manželiek. Navyše, vnútri reštaurácií a barov sa nefajčí. Takže akoby všetko naopak. A predsa tam stále chodíme.

Takmer nepovšimnutá správa spred niekoľkých dní uvádza, že saudské bezpečnostné sily odhalili a zneškodnili dvoch mužov opásaných výbušninami, ktorí sa zrejme chystali na teroristický útok v Saudskej Arábii. Obaja prišli z Jemenu.

Bývalý herec a umelecký šéf trnavského divadla patril medzi tých, ktorí rozšírili myšlienky Nežnej revolúcie do Trnavy. Odmoderoval prvý míting na dnešnom Trojičnom námestí, ktoré sa stalo trnavským symbolom revolučných dní.

Hovorí sa: každý chvíľku ťahá pílku. V uplynulej slovenskej opernej sezóne svedomito „pílili“ obe operné divadlá v regiónoch, Štátne divadlo Košice aj Štátna opera Banská Bystrica. Prvá národná scéna sa zariadila podľa iného idiómu: hodila flintu do žita.

O pár dní si pripomenieme 20. výročie pádu komunizmu. Všade sa bude hovoriť o tvárach Novembra, o bývalých študentoch, tribúnoch a zmenách, čo sa odvtedy udiali. Na november ´89 sa však dá pozrieť aj očami vtedajších komunistov.

Oslavujem jubileum. Mama má 50-tku, ja sedím na lavičke pri bazéne, ktorý patrí vile, v záhrade na túto počesť prenajatej. Okolo behá malý biely psík Zoro a nič nechápe. Na bare sa drví ľad na mojito, na grile sa griluje mäso, z píp tečie pivo, na stole je prasa, teda, iba jeho časť, a ľudia sa pripekajú na silnom južanskom slnku.

Tristodesaťtisíc ľudí, to je ako Košice a Žilina dohromady. Tak toľko ľudí si dokázateľne prečítalo za štyri dni môj článok Slovenských Maďarov vám závidím. Možno je to rekord serveru sme.sk, človeka to poteší, aj keď z toho nemá ani korunu, respektíve u vás ten váš eurocent. Potešený som bol o to viac, že to bol jeden z tých článkov, ktoré napísať naozaj chcete.

Británia má na krku predvolebný boj, no zdá sa, že tentoraz hrozí aj ostrá streľba. Trikrát o tom, čo teraz Britov vzrušuje. Falklandská ropa, falklandská vojna a možno kde-tu ešte aj honba na líšky.