Reportér "Denníka N" Mirek Tóda popisuje situáciu na Ukrajine priamo z miest, kde sa napriek vyhlásenému prímeriu stále bojuje. Hovorí o humanitárnej katastrofe a o tom, že Vladimír Putin prehral v tejto časti Ukrajiny boj o verejnú mienku.

PARÍŽ 7. januára (SITA/Reuters) - Neznámi útočníci napadli v stredu redakciu satirického časopisu Charlie Hebdo v centre Paríža, pričom zabili najmenej 12 ľudí a desať ďalších zranili, viacerých kriticky. Medzi mŕtvymi sú podľa francúzskych médií aj dvaja príslušníci polície ako aj šéfredaktor Stephane Charbonnier. Vraždu jedného policajta natočil náhodný svedok .Podľa svedkov vošli dvaja maskovaní muži ozbrojení automatickými zbraňami typu Kalašnikov do redakcie krátko pred obedom a začali strieľať. Na ulici došlo následne k prestrelke s políciou predtým, než ušli na aute. Podľa svedkov ozbrojenci kričali, že pomstili proroka Mohameda i tradičné "Alah je veľký". Polícia spustila v Paríži veľkú akciu a intenzívne po páchateľoch pátra. Prezident Francois Hollande medzitým zvolal mimoriadne zasadnutie vlády. Podľa jeho slov niet pochýb o tom, že ide o mimoriadne barbarský teroristický útok. "Sme ohrozovaní, pretože sme slobodná krajina," povedal Hollande na mieste útoku, pričom apeloval na národnú jednotu. Zároveň prisľúbil, že páchateľov chytia a potrestajú. Charlie Hebdo v minulosti zverejnil viacero vtipov a karikatúr islamistických vodcov ako aj proroka Mohameda. V novembri 2011 sa už pre obrázok proroka stal terčom útoku zápalnými fľašami. Naposledy sa na konte magazínu na sieti Twitter a Facebook objavila karikatúra vodcu organizácie Islamský štát Abú Bakra al-Bagdádího. Po stredajšom útoku polícia varovala sídla francúzskych médií, aby venovali zvýšenú pozornosť bezpečnostným opatreniam. Policajnú ochranu dostali okrem nich aj väčšie obchodné domy, mešity, synagógy či kostoly v Paríži. Vraždu odsúdili všetci poprední svetoví politici a nechýbal medzi nimi aj Robert Fico.

Peter Zajac hovorí o podivuhodných spojenectvách v slovenskej politike. Čo čaká Slovensko v najbližších rokoch a čo bude túto vládu držať pohromade?

Do 4. apríla sa môžu mladí muzikanti prihlásiť na Red Bull Music Academy, ktorá bude v jeseni v Tokiu. Mali by ste to, skúsiť, priatelia.

Vážený pán Daniška, dovoľujeme si zareagovať na Váš článok „Radičovej zodpovednosť“, ktorý ste uverejnili na internetovej stránke www.tyzden.com dňa 5.októbra 2011.

V Maďarsku si mnoho ľudí myslí, že je to svojrázny protiklad. Pätina obyvateľstva krajiny žije v hlavnom meste a v porovnaní s krajinou ho pokladajú za priveľké.

Prišiel deň, ktorý sme si predstavovali tisíckrát, ale nikdy nie takto. Mysleli sme, ako ho budeme oslavovať, ako sa budeme objímať, nosiť zástavy, ale je po tom. Nikto nekričí „Nech žije slobodná Kuba!“, nikto neotvára fľaše. Vyhlásenie vlád Kuby a USA o nadviazaní diplomatických vzťahov nás prekvapilo uprostred signálov s opačným významom. Raúl Castro odložil tretie kolo rokovaní s EÚ a represie na 10. decembra boli zamerané na ochrancov ľudských práv. Prvým prekvapením bolo, že Námestie revolúcie a Biely dom spolu viedli rozhovory 18 mesiacov. Kým režim vytváral dojem, že čo i len priblíženie sa k colnej kontrole USA je prejavom zrady, naši politici sa so Strýkom Samom stretali. Tak klame politika!

Bol to tento rok čudný Deň boja za slobodu a demokraciu. Prezidenta republiky, predsedu NR SR a predsedu vlády, ktorí ho mali úradnej z moci oslavovať, nebolo, hoci ináč oslavujú radi a kladú vence všade, kde sa dá. Ľudia, ktorí mali s Novembrom 1989 niečo spoločné, dumali v teplých sálach. Na Námestí SNP nás bolo zo štyridsať, povedali sme si, aká je sloboda nesamozrejmá, a najviac vtedy, keď o ňu nikto nestojí, lebo, ako hovorí Edmund Burke, zlo môže vyhrať len vtedy, keď sa dobro proti nemu nepostaví.

Rozhodnutie popraviť Usámu bin Ládina 40 míľ od Islamabádu, bez predchádzajúceho schválenia vládou v Pakistane, bolo od Baracka Obama odvážne.

Po půlročním handrkování o platy mladých lékařů a pod výhružkou březnového odchodu, (3 800 z circa 12 000 nemocničních doktorů), nabírá kolize obrátky. V prvním dějství to vypadalo, že buď ustoupí vláda, anebo zkolabují nemocnice.