Bizarnosti, aké sa dejú na Slovensku, by si zaslúžili vlastnú humoristickú reláciu. Ibaže sú viac tragické než komické a neodohrávajú sa v kontexte zábavy. Produkuje ich koalícia pri kampaňovaní za Petra Pellegriniho.

Je tu výročie komunistického prevratu z roku 1948, je čas si pripomenúť, čo a prečo sa vtedy dialo. S Tomášom Zálešákom a Martinom Horičkom debatujeme aj o hrozivých trendoch, ktoré nevymizli.

Na Slovensku sa vždy niečo deje. Premiér okríkne študenta pre jeho výzor, lebo študent chcel byť študentom. Ktosi ďalší získal označenie podržtaška a na zaplnených námestiach vidno jej kreatívne podobizne.

To, čo sa deje so Slovenskom, vyzerá takmer identicky s obdobím mečiarizmu. Ale nie je to identické – dnešok je vo viacerých vrstvách nebezpečnejší. Ak sa má znovu uchrániť sloboda, je dôležité rozpoznať, s čím sa tu vlastne zápasí.

Divadlo Jána Palárika v Trnave uviedlo v réžii Matúša Bachynca inscenáciu Maryša s Danou Droppovou v hlavnej úlohe. Čo tento divadelný počin znamená a akou rečou dnes hovorí k súčasnému divákovi?

Tak ako mám právo voliť, koho chcem, tak mám právo verejne povedať, prečo niekoho voliť nebudem. Na tom nie je nič zlé, nedopúšťam sa, dokonca ani ako novinár, žiadneho porušenia novinárskej etiky.

Bude to prínos pre Ukrajinu a prínos aj pre Francúzsko, ak francúzski zbrojári budú vyrábať zbrane na území Ukrajiny. Len nech sa to deje čím skôr. Komentuje Marína Gálisová.

Populizmus je, keď vám hovoria to, čo počuť chcete, nie to, čo potrebujete. Spájame si ho najmä s politikou, ale výdatne sa používa aj vo filmoch, len ho tam nazývame inak – gýč. Teraz je ideálna príležitosť ukázať si to na príkladoch.

Bol som v kine, ale trochu INAK (to bolo napísané na plátne). Premietanie bolo v A4. Ja sa toho názvu Y.M.C.A. neviem a ani nechcem zbaviť. Keď si uvedomím, že prežil Slovenský štát aj celé komunistické vystrájanie, tak mi ho je ľúto, lebo je to kus Ameriky, ktorý tu vydržal.

To, čo sa okolo nás deje, nevrhá na našu ľudskú povahu lichotivé svetlo. Priamo za chrbtom máme vojnu, sme svedkami barbarských skutkov, o akých mnohí z nás naďalej vyhlasujú, že predsa do tejto doby nepatria, že sú pod jej úroveň. Nepatria? A kam teda patria?