Za Kaukazom leží krajina, ktorú z osemdesiatich percent tvoria hory a pohoria. Je to tiež krajina kláštorov, čo medzi prvými prijala kresťanstvo. Podľa legiend je jej história spätá so svätým Jurajom. Nesie aj jeho meno – Georgia, teda Gruzínsko

Ruský náboženský filozof Vladimir Soloviov v knihe Ospravedlnenie dobra v kapitole Zmysel vojny píše o vojne ako o pozitívnom jave.

Vojna je zlo. Vojna je smrť. Vojna je nenávisť. Vojna je svinstvo. Vojna je sedem smrteľných hriechov v jednom.

11. októbra 1962 uplynulo 50 rokov od jeho slávnostného otvorenia Jánom XXIII., ktorý namiesto moci a disciplíny stavil na počúvanie a náklonnosť. V čom bol II. vatikánsky koncil, ktorého cieľom bolo aj prispôsobenie cirkvi požiadavkám moderného života výnimočný a prečo je dnes tak zaznávaný? Diskutovali Hans Peter Hurka, predseda rakúskej laickej iniciatívy Wir sind kirche, Alois Odermatt, švajčiarsky teológ a cirkevný historik. Moderoval Peter Križan, tlmočil Peter Žaloudek.

11. októbra 1962 uplynulo 50 rokov od jeho slávnostného otvorenia Jánom XXIII., ktorý namiesto moci a disciplíny stavil na počúvanie a náklonnosť. V čom bol II. vatikánsky koncil, ktorého cieľom bolo aj prispôsobenie cirkvi požiadavkám moderného života výnimočný a prečo je dnes tak zaznávaný? Diskutovali Hans Peter Hurka, predseda rakúskej laickej iniciatívy Wir sind kirche, Alois Odermatt, švajčiarsky teológ a cirkevný historik. Moderoval Peter Križan, tlmočil Peter Žaloudek.

Sú ľudia, ktorých je radosť počúvať. Po rokoch som si opäť s veľkou radosťou vypočul rozhovor z roku 1992 s významnou osobnosťou ruskej kultúry, filológom a umenovedcom Dmitrijom Lichačovom. Témou rozhovoru bol on sám, jeho život, pohľad na svet, na ľudí a všetko, čoho sa človek dotýka, čo doňho vstupuje a čo s tým môže urobiť, aby zostal človekom, aby bol viac ako človek v bežnom chápaní tohto slova. Lichačov žil v 20. storočí. Doslova (1906 – 1999). Bol svedkom dvoch revolúcií, troch vojen, prežil štyri roky v lágri, čistky konca 30. rokov aj leningradskú blokádu, stal sa akademikom, najuznávanejším odborníkom na staroruskú kultúru, získal množstvo ocenení.

Ruský pesničkár, herec a básnik obdobia rozkladajúceho sa socializmu Vladimír Vysockij má vo svojom repertoári jednu výnimočnú filozofickú pesničku Balada o Pravde a Lži, ktorá práve dnes, v období nového rozkladu, opäť začína byť veľmi aktuálna. Rozklad potrebuje imitovať rozkvet, vytvárať fikciu pravdy, pod ktorej povrchom sa však škodoradostne smeje lož. Ak v umeleckom diele fikcia človeka povznáša, v živote je fikcia-lož príznakom nízkej kultúry. Vysockého balada rozpráva príbeh o tom, ako hrubá, bezočivá a špinavá Lož zlákala k sebe naivnú Pravdu a pohostinne jej ponúkla nocľah.

V Národnom múzeu T. H. Ševčenka v Kyjeve sa nachádza jedno významné dielo, ktoré má pre dejiny ukrajinskej kultúry, a zvlášť literatúry neoceniteľnú hodnotu. Je to portrét významného ruského básnika, otca ruského romantizmu a vychovávateľa cárskych detí V. Žukovského. Tento portrét zohral rozhodujúcu úlohu v živote najslávnejšieho ukrajinského básnika a maliara T. Ševčenka, ktorý pre Ukrajincov znamená to, čo pre Rusov Puškin či pre Slovákov Hviezdoslav.

Na dotyk je hebká, niekedy máme pocit, akoby jej pokožka bola z toho najjemnejšieho plyšu. Potom sa do nej zahryzneme, zubami pretneme tú roztomilo ochlpenú šupku a do úst sa nám vyleje božský nektár zo zlatožltej dužiny.

Slovenský rusista narodený na Ukrajine, náš prominentný stĺpčekár Valerij Kupka, nedávno vydal po 12 rokoch básnickú zbierku Zabudnutá štvrtá strana. Ak práve neučí literatúru na Katedre rusistiky Prešovskej univerzity, prekladá.