Začiatkom šesťdesiatych rokov som chodil na strednú všeobecnovzdelávaciu školu na Palisádach. Nad školou ústil na ulicu tajuplný bočný východ z tunela uzavretý mrežou, cez tunel sme chodili pešo do tanečných v PKO k pánovi Remišovskému.

Dvacátý čtvrtý únor roku 2022 se do evropských dějin zapíše tragickým písmem. Po mnoha letech vypukla v Evropě velká a krvavá válka mezi dvěma státy. Válka jako z jiného století. Válka o kontrolu nad dobytým územím a porobeným obyvatelstvem. Válka, jejíž jednotlivé výjevy připomínají to nejhorší, čím si starý kontinent ve 20. století prošel.

Kde sa v človeku berie zlo, je „zlo“ len filozoficko-teologická kategória, aké má najvýraznejšie podoby na Slovensku, kedy môžeme o človeku povedať, že je „naozaj zlý“, ako efektívne bojovať so zlom a nepodľahnúť mu a prečo samotný Kristus viedol podľa biblickej tradície dialóg so zosobnením zla – Diablom? V exkluzívnej diskusii na výnimočnú tému budú na otázky redaktora .týždňa Michala Oláha odpovedať advokát Roman Kvasnica a kňaz Leo Pawlak.

Kto boli ženy v minulosti? Ako sa utvárala ich identita a čo si o nich mysleli muži v priebehu dejín? Tak trochu do toho môžeme nazrieť vďaka jednej interesantnej knihe a jej ešte interesantnejšej autorke.

Na začiatku 73. medzinárodného filmového festivalu v Berlíne netajili riaditeľka Mariëtte Rissenbeek a riaditeľ Carlo Chatrian napätie. Nik nemohol tušiť, ako dopadne prvý riadny festival po dvoch pandemických rokoch, v čase ruskej vojny proti Ukrajine, energetickej krízy a aj represií iránskeho režimu proti vlastným občanom. Berlinale však dokázalo, že filmový festival v jeho tradičnej živej podobe potrebujú filmári aj diváci.

Li Čchiang, jeden z najvernejších spojencov čínskeho prezidenta Si Ťin-pchinga, bol vymenovaný za nového premiéra Číny.

V Portugalsku na ne narazíme na každom kroku. Usmievajú sa na nás, žmurkajú svojimi karamelizovanými škvrnami, akoby to boli oči divej mačky, a lákajú nás. Málokto odolá, pretože ide o nevídanú pochúťku. Pastéis de nata.

K jej najznámejším filmom patria tie z konca 60. a zo 70. rokov, a to sci-fi Fantastická cesta (1966), western Bandolero! (1968) a snímka 100 pušiek (1969).

Podívejme se na náročné téma. Stepan Bandera a Ukrajinská povstalecká armáda (UPA), tedy takzvaní „banderovci“. Teď se o tom zase mluví v kontextu různých pomníků na Ukrajině, jakož i v kontextu banderovského kultu, který dodnes existuje. Co jeho existence vypovídá o tom, jaká je dnes Ukrajina? Málo. Protože nejde jen o to, jestli se někdo k Banderovi hlásí, ale i jak a z jakých důvodů.

Jubilejný 30. ročník Českých levov síce nepriniesol žiadne veľké prekvapenia, ale aj tri desaťročia od rozdelenia spoločného štátu nám pripomína, že česká a slovenská kinematografia sú stále úzko previazané.