Pomerne presne vieme, aký bol november ´89 v Bratislave alebo v Košiciach. Ale ako si na pád komunizmu spomínajú aktéri udalostí v menšom meste, akým je Zvolen?

Dav vzdialený pár metrov od miesta svojho pôsobenia väčšina pracovníkov RISC vôbec nevidela. Dva dni pred Národným pochodom za život každý z nich dostal vlastnú úlohu s upozornením, že je vyslovene nežiaduce, aby akokoľvek podľahli atmosfére pochodu. Jeho bezpečnosť mali pritom títo ľudia na starosti. Ako to fungovalo?

V posledných dňoch bolo vo svetových médiách asi najskloňovanejšie slovné spojenie postfaktická doba. Myslí sa tým, že žijeme v časoch, keď neplatia fakty, ale emócie. Táto veta má však dva háčiky, na ktoré sa dá zavesiť každý kabát. 

V Londýne je po pár slnečných dňoch zamračené a po nočnej búrke zateká do viacerých staníc metra. Že sa koná nejaké referendum pripomínajú len titulky novín a farebné samolepky.

Piešťanské Slniečko je jedna z najlepšie utajených skupín na Slovensku. To preto, že spieva v rodnej piešťančine. Hovoria, že keby sme spievali po slovensky, možno by ich poznali v piatich, a nie iba troch okresoch, no meniť sa rozhodne nebudú.

Kapela Longital vyráža o pár dní na turné s českou speváčkou Lenkou Dusilovou. Takto sme o zaujímavom príbehu skupiny, ktorá znovuobjavila svojho bubeníka, písali prednedávnom.

Dvoje voľby hláv justície na ploche desiatich dní dokonale ilustrovali, čo za krajinu protikladov, ba priam nevyspytateľných javov, je Slovensko.

Minulý utorok si Starý pán po prvýkrát v živote zahral v čínskom Pekingu a médiá už špekulujú, či zradil svoje ideály.

Vždy, keď vidím v kalendári 14. marec, zaplaví ma pocit nechutenstva. Mierna paralýza. Tie dátumy sú v mojej pamäti zviazané v rovnakej šedivej kôpke, banálne a smutné ako staré regionálne noviny. Skupinky náckov v nich strašia za bieleho dňa v centre mesta či pochodujú vyprázdnenými ulicami v sprievode policajtov a svojich spolubojovníčok s účesmi à la helma. Alebo nás v duchu vidím na pódiu s kapelou, kým pár metrov od nás demonštrujú svoju nenávisť frustrovaní vyznávači nostalgie na cudzí úkor. Tento rok sme pred štrnástym marcom ušli.

Už dávno si vyčítam, že nechodievam na demonštrácie. Nie som exhibicionista, vravím si v duchu najčastejšiu alibistickú výhovorku. Na protestný pochod od egyptskej ambasády v centre Bratislavy k zastúpeniu Európskej komisie pred pár dňami som však musel ísť.