Andreu Bokníkovú poznám ako citlivú a jemnú literárnu kritičku, vedkyňu, historičku literatúry, ale aj ako zanietenú pedagogičku. Niet sa čo čudovať, že v našom rozhovore v jej pracovni na Katedre literatúry na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského, kde pôsobí, tak často zaznievalo spojenie „moji študenti.“

Najmenej päť rokov bol v liptovskomikulášskom rodnom dome výtvarníka svetového mena Kolomana Sokola nevestinec.

Moje zahraničné spisovateľské kolegyne a kolegovia mi často hovoria, že mám životopis, aký sa v literatúre vyskytuje už naozaj zriedkavo a trocha mi ho aj závidia. Ja zasa im závidím štedro dotovaný systém podpory tvorby, o akom u nás môžeme len snívať. Vystriedal som množstvo bizarných povolaní. Bol som pomocný kuchár v reštaurácii vo švédskom obchode s nábytkom. Robil som sekretárku, umýval riady, predával v supermarkete, lepil plagáty pre undergroundový klub, organizoval podujatia s alternatívnou hudbou. A dva roky som pracoval na Dunaji. Oficiálne som bol Program Director, ale realita vonkoncom nepripomínala riadiacu funkciu. Tam sa aj upratovačka nazývala Director of Housekeeping.

Obvykle býva ošemetné, a to aj v malom spoločenstve, akým je Slovensko, zostaviť knihu, ktorá priblíži niekoľko desiatok vzácnych ľudí. A čo tí ďalší? – neodbytná otázka, na ktorú existuje iba jedna možná odpoveď. Ide o autorskú licenciu, výber bez postranných úmyslov na niekoho (nechtiac, či naopak, zámerne) zabudnúť.

Svätopluk, Mária Terézia, Tomáš Garrigue Masaryk – ľudia, ktorých v najbližšom čase vytešú do kameňa či ich odlejú z bronzu. Má to dnes ešte zmysel?

Angloamerická tlač pristupuje k prípadu Milana Kunderu opatrne. Možno je len verná zásade, ktorá káže neodsúdiť, kým nie je všetko stokrát overené. A

V

Každý človek má vraj svojho anjela. Ak je to pravda, potom asi žijeme vo svete plnom anjelov. Čo o nich vlastne vieme?

Niektorí slovenskí politici volajú po mieri na Ukrajine. Je to síce pekná výzva, ale treba ju adresovať najmä Putinovi do Kremľa. On jediný to má momentálne v rukách.

Svet, ktorý 30. augusta opustil Michail Gorbačov, je v stave, ktorý je síce v mnohom odlišný od čias, keď sa pokúsil realizovať svoj program „perestrojky“, no v niektorých základných ohľadoch sa nezmenil. Niektoré problémy tohto sveta totiž zostávajú v základe rovnaké. Aj v tom, že sa nedajú vyriešiť žiadnymi politickými či svetsko-mocenskými pokusmi o zriadenie neba na zemi.