Milí priatelia, Malé Karpaty sú mojím domovom. V tých vinohradoch a lesoch som prežil celé detstvo. Vtedy, priznám sa, mi to aj liezlo na nervy, no dnes oceňujem všetky detaily každého dňa, ktoré som tam strávil. Pod gaštanom a lipami som sa učil písať. Písmo mám krivé, také všelijaké, presne ako korene stromov, ktoré prerastajú túto zem. Včely bzučali, muchy robili neplechu. Mravce, ako píše básnik Mikuláš Kováč – nosili kúsky slnka.

Pred 1. májom 2004 ma bruselský European Voice požiadal o komentár pri príležitosti vtedajšieho rozšírenia EÚ o 10 krajín. V jeho závere som sa pokúsil o predpoveď budúceho vývoja.

Takmer geometrickým radom pribúda zákonov, ktoré podnikateľom ukladajú nové povinnosti, uvaľujú na nich poplatky, hrozia sankciami, niečo prikazujú a zakazujú.

Hosťami boli, Gabriel Beer, Ján Oravec, Peter Schutz.

Hosťami boli, Gabriel Beer, Ján Oravec, Peter Schutz.

Diskusia o sociálnom štáte u nás prebieha dlhé roky. Názory sú jednoznačne vyhranené a vo veľkej miere závisia od zaradenia ich nositeľov na klasickom politickom spektre.

Stojaté vody obdobia pred sviatkami a krátko po nich rozvírila kampaň podnikateľa Radima Jančuru, ktorý zaplatil desiatky bilbordov a dal na ne napísať: Vitajte v kraji korupcie a klientelizmu.

Prečo piati študenti založili iniciatívu Stojíme pri kultúre? Prečo sa k nim pridali desiatky inštitúcií po celom Slovensku? Ako sa správa ministerstvo kultúry? Čo si o tom myslí šéf Činohry SND, šéfka Kunsthalle a aktivista Laco Oravec?

„Napriahol som k nemu ruku, aby som potriasol tou jeho, ale Tenzingovi to nestačilo, vrhol sa mi okolo krku a mocne ma objal.“ Vrchol Everestu, 29. mája 1953, polhodina pred pravým poludním himalájskeho času.

U nás sa už stalo nemilou tradíciou, že keď sa nám niečo nedarí, zvykneme na seba navzájom ukazovať prstom. Prípad nášho školstva nie je nijakou výnimkou.