Keď hlavní hrdinovia filmov ohlasujú divákom, že už teda naozaj idú do boja, tak vyťahujú spoza opaskov dýky, roztáčajú si nad hlavami lasá, z pošiev vyťahujú mačety, kordy a šable, naťahujú kohútiky strelných zbraní rôznych veľkostí a kalibrov, strkajú delové gule do hlavní, odisťujú granáty, vsúvajú kľúčiky do zapaľovania, kopnú do seba suchý drink či aspoň rázne stlačia „enter“. Winfried z nemeckého filmu režisérky Maren Ade to robí inak.

Film sa volá Levie srdce. Nebojte sa, nejde o ten so svalnatým blbečkom Jeanom-Claudom Van Dammom. A nejde ani o historické rozprávanie týkajúce sa anglického Richarda I. Ide o fínsko-švédsku (nie celkom ľahko stráviteľnú) lahôdku režiséra Doma Karukoskiho.

Česká režisérka Eva Tomanová natočila výborný sociálny dokument o členoch nanajvýš výnimočnej rodiny. Z môjho pohľadu natoľko ojedinelej, až sa mi nedarí premýšľať o filme ako celku, ale výlučne o jeho téme, vlastne hrdinoch, vlastne hrdinovi.

Nacizmus a komunizmus. Dva najotrasnejšie, najničivejšie politicko-spoločenské vynálezy dvadsiateho storočia. Ich obete sa rátajú na milióny.

Po dvoch úspešných knihách – Príbehy Považského Sokolca a Záhada Považského bula (finalistka literárnej súťaže Anasoft litera 2014) –, ktoré sa odohrávali ...

Prinášame vám niekoľko zaujímavých momentov z prezentácie knihy Dva hrby ťavy od Martina Mojžiša. Počas diskusie predviedol Martin aj niekoľko pokusov, avšak netýkali sa tak úplne priamo fyziky.

Fyzik Vladimír Černý hovorí o tom, prečo rád číta knihy Martina Mojžiša.

Traja ľudia, tri príbehy, traja režiséri, jeden film. Do slovenských kníh prišli Zamatoví teroristi Paľa Pekarčíka, Ivana Ostrochovského a Petra Kerekesa.

Na jeseň minulého roka sa uskutočnil prieskum, kde sa ľudí pýtali, čo si predstavia, keď sa povie Felvidék. Osemdesiatpäť percent Maďarov poznalo správnu odpoveď, viac ako dve tretiny opýtaných Slovákov netušilo, o čom je reč.

Dvadsať rokov v dejinách spoločnosti môže človeku pripadať ako doba krátka či dlhá – podľa letory, veku či životných skúseností. V každom prípade je to však čas, ktorý má pre nás osobitý cveng. Dvadsať rokov trvala prvá republika, dvakrát po dvadsať rokov s krátkym vydýchnutím v roku 1968 tu vládla jedna strana. Dvadsať rokov existuje Slovenská republika. Dvadsať rokov bol Dominik Tatarka takmer úplne vytlačený z verejného priestoru.