Sedím v Londýne na hoteli. Zajtra sú v našej krajine voľby. Ako som tak dnes šiel po parku, spomenul som si na vtip, ktorý mi vraví sused, keď ma vidí kosiť trávnik. Pýtali sa Angličana, ako vzniká anglický trávnik. To je jednoduché, vraví. Pokopete zem, zasadíte semeno, zalejete, počkáte kým vyrastie do vhodnej výšky a pokosíte. To je také jednoduché? Nooo... a potom ho treba ešte tristo rokov polievať. Ľahké, nie? Pre Angličanov určite, majú tu tých trávnikov habadej. Páči sa mi ich mentalita, zdá sa mi, že vďaka trávnikom majú v sebe nadhľad a pokoj, aký my nepoznáme.

Ťažko to vysvetliť, ale strata niečoho cenného môže byť naozaj oslobodzujúca. Uvedomila som si to už dávnejšie, keď som rozdávala staré veci na oblečenie kamarátkam a sestre. Taký ten pocit čistoty a jednoduchosti, keď sa človek potom pozrie do skrine a má tam o tretinu menej vecí. Len tie najlepšie kúsky.Ten pocit som si vždy vysvetľovala tým, že ma asi baví zbavovať sa nepotrebného. Lebo keď mi šlohli mobil, určite som ho nemala. Cítila som sa stiesnená, akoby odtrhnutá od sveta, až kým som sa nedostala k ďalšiemu.

Stráviť bez spánku vyše dvadsať hodín v lietadle cestou cez Atlantik a naspäť a potom niekoľko hodín v pohrebnom ústave na predmestí amerického Clevelandu bolo to najmenšie, čo človek mohol a mal urobiť, ak sa mu dostalo tej cti a mohol byť na pohrebe Ctirada Mašína.

Pljeskavica, vešalica, kobasica, ražnjići. Rýchla, veľmi rýchla a neznesiteľne rýchla dychovka. Srbský duch dostal v balkánskych vojnách na frak, na festivale Guča však heroicky a nespútane víťazí. Aspoň tých pár dní.

Neutrína prechádzajú aj tou najhustejšou hmotou akoby nič, vôbec si ju nevšímajú. Len kde-tu sa jedno z nich zrazí s nejakým atómom a povie nám niečo zaujímavé.

Sledujem preteky a divím sa. Existujú tri základné tábory. Prvý viní Sulíka, druhý Radičovú, tretí všetkých. Nerozumiem Sulíkovi – vybrať si medzi niečím a tým istým plus Fico, s bonusom prísť o možnosť dlhšie a aktívnejšie presadzovať svoj pohľad na svet, je pre mňa úplne nepochopiteľné. Nerozumiem celkom ani postoju Radičovej. Obaja sú však slobodní ľudia a ich poslaním nie je to, aby som im ja vždy rozumel.

Neuveriteľné zmätky, ktoré od vyslovenia nedôvery počas celej schôdze až po piatkové finále panovali na politickej scéne, sú samy osebe svedectvom, akou kolosálnou nezodpovednosťou bolo zvrhnutie vlády. Aj keď kľúčové argumenty, že náklady tejto havárie rozumu vyjdú krajinu draho, ešte len prídu, tých desať dní chaosu, ktoré sme so šťastím prežili, sú mementom.

Najprv zachutila bežným rybárom a stala sa jedlom chudobných. Po čase si suverénne zasadla za vrchstôl tých najvyberanejších hostín aristokracie. Na ľadovej triešti si tam doteraz hovie spokojne uvelebená ustrica.

Niektoré letá boli v znamení škatúľ. Najmä letá v Banskej Bystrici, kde bývala kamarátka Kristínka. Naše mamy boli spolužiačky a cez leto sme k nim občas chodievali. Kika bola Ribanna a ja Vinnetou. To iba niektoré dni. Tie zvyšné sme si ráno privstali a utekali sme do potravín pýtať škatule.

Germanistka a publicistka, vydavateľka a spoluzakladateľka ASPEKT-u Jana Cviková stále nevie, čím by vlastne chcela byť. Nevie oddeliť prácu od zábavy, a veci, ktoré robiť nechce, robí len preto, aby mohla robiť tie, čo ju bavia.