Predminulý víkend sa Slovenskej televízii podaril nevídaný kúsok. V diskusnej relácii O 5 minút 12 družne pobesedovali predseda Smeru, podpredseda Smeru a prezidentský kandidát Smeru. Otázka dnes stojí takto: je chorá iba verejnoprávna televízia alebo celý tento žáner?

V októbri vystúpia v bratislavskom klube A4 kapely The Silver Mt. Zion Memorial Orchestra a Animal Collective. Patria k tomu najlepšiemu, čo sa dnes na americkej nezávislej scéne deje. Ich hudba je zvláštna, silná, pozoruhodná.

Končí sa rok s osmičkou na konci. A hoci sa na Slovensku nič prelomové nestalo, charakter Ficovej vlády bol odhalený až na kosť. V roku plnom okrúhlych výročí tomu pomohla aj Ficova „historická politika“.

Streda 3. jún, bratislavský Hradný vrch krátko po 13. hodine popoludní. Hoci sa vnútri slovenského parlamentu práve začína schôdza, či - ako tvrdí opozícia - posledný predvolebný míting vládnych strán, vonkajšie znaky, ktoré by mali hovoriť o jej význame, sú zmätočné.

Život je, napriek tomu, čo hovoria skalní Newyorčania, aj za hranicou mesta. Kamarátka Sherry ma pozvala na víkend na barbecue „hore k Hudsonu,“ kde strážila inej kamarátke dom a pána Borisa.

Keď sa už zdalo, že zakrpatená bratislavská „burza“ a nerozvinutý trh finančných produktov zabezpečia Slovensku primát najmenej dotknutej krajiny, zasiahol predseda vlády. Hoci od Washingtonu po Tokio padajú čudné návrhy na reguláciu všetkého možného, nápad Roberta Fica otvoriť druhý dôchodkový pilier je ako priama reakcia na krízu vôbec najbizarnejší.

Hoci existovali len 10 rokov a nahrali iba 8 albumov, práve ich hudba vytvárala soundtrack ku koncu sedemdesiatych a začiatku osemdesiatych rokov. Definovali „euro-pop“, predali desiatky miliónov hudobných nosičov a v najlepšom skončili.

Hoci väčšina kníh Anselma Grüna patrí k duchovným bestsellerom, jeho životný príbeh nie je veľmi známy. Tento benediktínsky mních už čoskoro navštívi Slovensko a pri tej príležitosti nám poskytol rozhovor.

Keňa je úžasná krajina. V situácii, keď sa dostala do povedomia pre kruté násilnosti, to možno znie absurdne. Ale človek si túto krajinu rýchlo obľúbi pre usmiatych ľudí, ktorí, hoci veľa nemajú, vedia sa tešiť. A niekedy stačí naozaj málo, aby tí najchudobnejší dostali šancu na dôstojnejší život: založili si malý obchodík a deti aby chodili do školy.

Iránsky prezident Mahmúd Ahmadínedžád bloguje, a hoci v krajine potláča slobodu prejavu, v internetových diskusiách dokonca toleruje kritiku. Na blogu www.ahmadinejad.ir, ktorému podľa vlastných slov venuje 15 minút týždenne, nájdete v perzštine, angličtine, arabčine a francúzštine články o iránskej slobode,