Napriek tomu, že vyšetrovanie potýčky Jeremyho Clarksona ešte stále prebieha a nikto nevydal žiadne definitívne rozhodnutie, viaceré médiá prinášajú články o konci Top Gearu. Akokoľvek sa to nepáči širokej fanúšikovskej základni, triezvy pohľad na vec nám nedáva veľa nádeje.

Včera sme si pripomenuli 200. výročie narodenia Michala Miloslava Hodžu. Téma „štúrovci“ sa mnohým ešte zo škôl javí ako notoricky prežutá. No Hodža určite nie je postava, ktorá by nemala čo povedať dnešku.

Oslík, kôň či bohato zdobený koč na prvý pohľad ukazovali príslušnosť k spoločenskej vrstve. Ani autá nám dnes neslúžia len na to, aby sme sa rýchlejšie premiestňovali. Vysielame nimi do okolia signály. Niekedy jasné, niekedy mätúce.

Čím dokáže zaujať malá regionálna scéna, od svojho vzniku permanentne zápasiaca o miesto na národnej opernej map(k)e? Banskobystrická Štátna opera má na to rokmi overený recept: napriek riziku menšej diváckej odozvy si sebavedomie i umelecký kredit dvíha slovenskými premiérami diel, ktoré Bratislava ignoruje a Košice si na ne netrúfnu.

Kúpil som si nedávno CD, aj keď klasik radí „kúp mi knihu“. Nie je to nič výnimočné, CD si kupujem stále, napriek tomu, že mám už takmer rok i-Pod.

O korupcii sa tu už hovorí dosť, ale zatiaľ málokto urobil to, čo šéf firmy Websupport. Odmietol ľahký, no temný zárobok od štátu a oznámil všetko na polícii. Výnimka či budúci trend?

Firmu zameranú na informačné technológie, v ktorej je spoločníkom, zakladal ešte pred dvadsiatimi rokmi. Slovenskí manažéri ho vyhlásili za Manažéra roka 2009. No okrem bežného biznisu stojí aj za súťažou Anasoft Litera či za najväčším vzdelávacím programom, kde sa deti zoznamujú s technológiami – First Lego League. Michal Hrabovec, spolumajiteľ firmy Anasoft.

Ľudská spoločnosť si počas mnohých rokov vyvinula mechanizmy, ktoré jej pomáhajú prežiť a udržať poriadok. Potom prišlo auto. A človek zatvorený v jeho schránke sa ocitá v cudzom svete plnom rýchlosti. Napriek tomu, že vieme v doprave fungovať, stále robíme tie isté chyby.

Po toľkých rokoch za mrežami som vzdialený myšlienke idealizovať si tých, s ktorými som bol nútený sa stretávať. Koniec koncov, mnohí odsúdení majú svoje princípy.

Náš pradedo bol piatym, najmladším synom talianskej rodiny kamenárov, ktorí prišli na východné Slovensko stavať železničnú trať a už neodišli. Keď mal pradedo deväť rokov, paličkou pichal kdesi na lúke do osieho hniezda práve v momente, keď šla okolo v koči na krstiny čerstvo narodená prababička. Zúrivé osy vyleteli z hniezda a dopichali ju. Rozzúrená prababičkina rodina chlapca chytila, doviedla ho domov k jeho kamenárskym rodičom a tí museli miestoprísažne sľúbiť, že ak bude z dievčaťa kalika, keď vyrastie, bude si ju musieť náš pradedo zobrať za ženu.