Varšavská ulica pred poľským prezidentským palácom plná sviečok. Jarná noc. Tichý vzdor, vzdor Poliakov voči osudu, Bohu, ktorý tento národ skúša tak, že si mnohí kladú otázku, či a prečo si vyvolil práve ich pre takú skúšku.

Zavolal mi Giuseppe. Je to šéf zelených u nás v Klánoviciach na kraji Prahy. A vraví, že sa dohodli s Občianskou demokratickou stranou, takže by sa chcel porozprávať o tom, či si nechcem vziať na starosť tunajšie radničné noviny.

Jihlava je pekné mesto na Českomoravskej vrchovine. Nebyť škaredého komunistického obchodného domu na námestí, tak dokonca krásne. Mesto, ktoré bolo popri Kutnej Hore jedným z najväčších nálezísk striebra v Európe svojej doby, výrazne prispievalo k tomu, že České kráľovstvo bolo až do tridsaťročnej vojny jednou z bohatých krajín Európy.

Ono sa to povie, že je to len futbal. Ale vysvetlite dvanásťročnému útočníkovi FC Klánovice, že už na jar sa začne ďalšia kvalifikácia a že majstrovstvá Európy, ktoré budú v roku 2012 v Poľsku, sú vlastne za rohom.

Adam Michnik bol v Prahe a pochvaľoval si, že celý týždeň. „Bol som tu mnohokrát, ale vždy len na chvíľu,“ hovoril tento legendárny poľský novinár, ktorý je už celých dvadsať rokov od roku 1989 šéfredaktorom najlepších stredoeurópskych novín Gazeta Wyborcza. „Konečne vidím, aká je tá Praha naozaj pekná,“ dodal nadšene, keď sa v stredu celý deň túlal po Starom meste a Malej strane.

Niekoľko domov od českého parlamentu na pražskej Malej strane je také utajené veľvyslanectvo. Kancelária Krajanského združenia sudetských Nemcov, pre ktorých sa u Čechov vžilo pejoratívne znejúce označenie landsmanšaft, používané väčšinou v spojení s ešte výraznejšie nactiutŕhačským pojmom sudeťák.

Varšava je vlastne jeden veľký pomník. Varšavčanom, trochu sa medzi nich po tých desiatkach návštev poľského hlavného mesta tiež počítam, to už tak nepripadá. Ale ľuďom, ktorí sa sem prisťahujú, ako sa to stalo pred rokmi novinárke Agnieszke, to neujde.

Myslím, že to už nikto nikdy nezistí, alebo to už všetci, ktorí rozhodujú o tom, či to máme vedieť, vedia. Čakal som v prvý júnový utorok popoludní, kedy sa správa "obsah čiernych skriniek bude zverejnený v priebehu niekoľkých hodín" zmení na čas prítomný. Tých niekoľko hodín boli, našťastie, asi len dve, takže bol čas všetko si pozorne prečítať, preložiť a snažiť sa to pochopiť. Pochopiť, prečo lietadlo havarovalo.

Najhoršie je, keď človek niečo niekam napíše, leto potom to jednoducho nemôže neurobiť. Teda môže, ale pripadal by si akosi čudne. Bola noc z pondelka na utorok. V mobile som mal esemesku od Kamily, veľmi peknej šéfky nášho internetu, že by odo mňa potrebovala blog o deň skôr, ako ho normálne píšem.

Na konci roku 1992 som bol v Sarajeve. V slávnom Holiday Inn, napoly rozstrieľanom, ale jedinom fungujúcom hoteli v meste, odkiaľ sa dalo občas dovolať, tiekla v ňom aspoň občas studená voda a bolo aj niečo pod zub.