Život občas pripomína čudné javisko. Ocitli ste sa uprostred hry, ktorej nerozumiete. Pridelili vám rolu v scenári, v ktorom hrať nechcete.

Neviem kto ma poslal na svet, neviem čo je svet, neviem čo som. Vidím iba úžasné priestory vesmíru, ktoré ma obklopujú, no neviem, prečo som postavený na toto a nie na iné miesto; neviem prečo tá krátka chvíľa, ktorá je mi daná pre život, je mi určená práve na tomto a nie na inom bode celej večnosti, ktorá ma predchádzala, a celej večnosti, ktorá príde po mne. Viem iba toľko, že musím umrieť; ale čo najmenej poznám, je smrť, ktorej neuniknem.

Emeritný arcibiskup a ekumenický kazateľ hodnotia každý svojou optikou rok 2022 na Slovensku a v zahraničí, hlavne vraždu dvoch mužov z dôvodu príslušnosti k LGBTI+, politickú nestabilitu našej vlády, kroky prezidentky, vojnu na Ukrajine, prílev utečencov zo Sýrie, výroky trnavského arcibiskupa Jána Oroscha, smrť tretieho pozvaného hosťa Vladimíra Krčméryho a niekoľko ďalších vlastných postrehov a predpovedí.

Ručička sa priblížila k polnoci. Mesto sa otriasalo detonáciami: Z neba snežili farebné ohne. Takmer v každom okne cinkli poháre so šampanským. Ručička prekĺzla polnocou smerom k ránu. Nastal nový rok. Čo je na ňom nové?

Minulú nedeľu v noci sme odlietali z Izraela. Cestu sme si však neskrátili spánkom. Za nami sedel mladý muž a obézna žena. Od vzlietnutia až po pristátie sa hlasno rozprávali. Hoci respirátory sú v lietadle povinné, odmietli si ich nasadiť. Hovorili o Ukrajine.

Odlietame z Izraela. Lietadlo sa z Letiska Bena Guriona dvíha k nočnému nebu. Cestu si však neskrátime spánkom. Za nami sedí mladý muž a obézna žena. Od vzlietnutia až po pristátie sa hlasno rozprávajú, akoby chceli všetkým naokolo dať na vedomie svoju prítomnosť.

Do Kyjeva išiel premiér, vrátil sa z neho štátnik. To sú azda prvé slová uznania, ktorých sa Hegerovi od novinárov dostalo. Po návrate z Ukrajiny bola Hegerova reč naozaj nezvyčajne rázna: Ukrajina je náš sused a priateľ. Povedal: „Robert Fico a Peter Pellegrini sú ruskí zapredanci, Podľa všetkého by vítali ruských vojakov so sovietskymi vlajočkami.“

„Pozorovali ste podivne narastajúce vybičovanie ľudských nervov v týchto posledných rokoch. Pociťujeme ako sa v ovzduší zhustilo niečo, čo nenávidí ľudskosť. V prísvite búrky pozorujeme seba s prílišným súcitom a druhých príliš podrobne. Nuž, je október 1939. Počítame mesiace, budeme počítať dni. A zdá sa, nastal čas hľadať niečo mimo našich nervov, o čo by sme sa opreli.“ Robinson Jeffers

Konzervatívny inštitút M. R. Štefánika udelil tento rok Cenu Dominika Tatarku Štefanovi Hríbovi. Prinášame vám laudácio minuloročného oceneného Erika Jakuba Grocha.