V ten večer som sa chystal zavčasu do postele. To, že som sa ešte na druhý deň predpoludním stále motal po Bruseli, zapríčinil jeden hugenot. Má obyčajné nemecké krstné meno a neobyčajne príjemne znejúce francúzske priezvisko.

Bude z Mexika narkoštát? Od roku 2006 má táto stredoamerická krajina vážne problémy a médiá polemizujú o rozpade jej štátnych štruktúr. Nekonečné krvavé konflikty narcos, ako v španielčine nazývajú obchodníkov s drogami, za sebou zanechali vyše desaťtisíc mŕtvych a číslo stále rastie.

Vo Vrbovom boli už tretíkrát Vrbovské vetry. Už to nebol len dadaistický happening, ba ani rodinná slávnosť ako minulý rok. Bol to festival so všetkým, čo k tomu patrí.

Nedá sa poprieť, že s Michaelom Jacksonom odišiel značný kus jednej éry. Tá éra sa síce aspoň kalendárne skončila s koncom minulého storočia, v skutočnosti však pokračovala a cez rôzne retro vlny, ktoré stále trvajú, sa pravidelne vracala naspäť.

Tisíce Afričanov stále verí, že americký sen je možné snívať aj v Európe. Jedným z nárazníkov ich opakovaných nelegálnych príchodov sa stali Kanárske ostrovy a Španielsko má o problém aj o politickú agendu viac.

Keby mala prestížna cena Mercury Prize finále, je takmer isté, že by sa v ňom stretli tri mladé a mimoriadne talentované Londýnčanky. Hoci sa víťazkou nakoniec stala Corynne Elliot aka Speech Debelle, za pozornosť stoja všetky tri.

Život je, napriek tomu, čo hovoria skalní Newyorčania, aj za hranicou mesta. Kamarátka Sherry ma pozvala na víkend na barbecue „hore k Hudsonu,“ kde strážila inej kamarátke dom a pána Borisa.

V poslednom (alebo ostatnom?) čase sa stále a nepretržite hovorí o našom jazyku, ako keby práve náš jazyk, ktorým hovoríme, prostredníctvom ktorého si rozumieme (ale aj nerozumieme) bol tým najpálčivejším problémom dneška. Sme na náš jazyk hákliví.

V roku 2004, počas hektických mesiacov pred prezidentskými voľbami, robil harvardský psychológ Drew Westen spolu so svojimi kolegami Stephanom Hamannom a Clintom Kiltsom výskum zmien, ku ktorým prichádza v mozgu podporovateľov jednotlivých politických táborov, keď sú konfrontovaní so situáciou, ktorá je v rozpore s ich politickým presvedčením. Ako „laboratórne zvieratá“ použili 15 presvedčených demokratov (podporovateľov Johna Kerryho) a 15 rovnako presvedčených republikánov (podporovateľov Georgea W. Busha). Drew Westen k tomu vo svojej výbornej knižke The Political Brain (Politický mozog) ironicky poznamenáva, že by radi testovali aj skupinu politicky nevyprofilovaných, respektíve nestranných osôb, ale v tých časoch sa také hľadali v Amerike iba ťažko. Na skenovanie ich mozgu „v činnosti“ použili modernú techniku fMRI (funkčná magnetická rezonancia), ktorá umožňuje sledovať aj drobné zmeny v prietoku krvi jednotlivými mozgovými štruktúrami a odhaliť tak, ako sa jednotlivé mozgové štruktúry aktivizujú či utlmujú. Premietali im pritom diapozitívy, na ktorých boli výroky, z ktorých vyplývalo, že sa konkrétny prezidentský kandidát – Kerry či Bush – dopustil nekonzistentnosti, napríklad v jeden deň niečo vyhlásil a o pár dní povedal či urobil niečo úplne opačné alebo iné. Trebárs Kerry najprv vyhlásil, že v konflikte okolo Saddáma Husajna treba dať ešte šancu ekonomickým sankciám, a potom o dva dni napísal, že vyjadruje plnú podporu vojenskému plánu prezidenta Busha. Alebo Bush vyjadril na návšteve amerických vojakov v Iraku plnú podporu „mužom a ženám, ktorí sa vystavujú nebezpečenstvu za svoju vlasť“, a potom podpísal zákon, ktorý ruší podporu lekárskej starostlivosti o veľký počet vojnových veteránov. Výroky i skutky boli zväčša fiktívne, vymyslené, ale tak, aby pôsobili vierohodne, ako skutočná informácia. Po kontradiktórnej informácii na druhom diapozitíve ešte nasledoval tretí, na ktorom bola výzva, aby pokusná osoba zhodnotila, či tie dve informácie na prvých dvoch diapozitívoch boli v rozpore, a nakoniec štvrtý diapozitív obsahujúci výzvu, aby osoba vyhodnotila mieru rozporu (na škále od 1 do 4). V rámci experimentu ukazovali pokusným osobám aj podobne inkonzistentné infromácie o politicky neutrálnych osobách (herec Tom Hanks, spisovateľ William Styron a podobne).

Diskusia o lustráciách sa vzápätí stala verejnou a výrazne rozochvela ešte vždy krehkú politickú scénu v Českej a Slovenskej Federatívnej Republike. V hnutí Verejnosť proti násiliu napokon prevládol názor, že pojem a problém lustrácií treba objasniť priamo na federálnom ministerstve vnútra, a potom nechať rozhodnutie na samotných kandidátov do zákonodarných zborov.