Pred pár dňami sa mi začali sypať správy. Vraj či sme v poriadku, lebo pri nás vybuchla sopka. Nuž, na Jáve, ktorá sa rozkladá medzi sopkami, je nejaké to zemetrasenie a erupcia na bežnom poriadku. Výbuch sopky Mt. Kelud je však jednou z najdramatickejších udalostí za posledné roky. Popol odfúklo do vzdialenosti 600 kilometrov, evakuovali stotisíc ľudí. Odstavili sedem letísk na Jáve, Austrália dokonca zrušila aj lety na Bali či na Vianočný ostrov.

Bali – ostrov bohov – má zvláštnu energiu. Na rozdiel od väčšiny islamskej Indonézie, táto oáza na východ od Jávy je hinduistická. Na každom rohu stoja chrámy a posvätné sochy. Ženy idú niekoľkokrát denne na prechádzku s táckami plnými štvorčekov z banánových listov. V strede horí vonná tyčinka, okolo je kôpka ryže, banán či cukrík. Špeciálnym pohybom rúk porozkladajú tieto obety pred každý oltárik. Balijčanka vraj strávi až tretinu života vyrábaním obiet a účasťou na rôznych obradoch.

V Groningene sa veľa hovorilo o tom, ako uspieť na medzinárodnej hudobnej scéne. Plachému chlapcovi z malej islandskej dediny, ktorému ešte neminulo 22 rokov, sa to podarilo.

Od štyroch rokov hrávala na klavírnom krídle, ktoré mali v dvojizbovom sídliskovom byte. Dnes je v repertoári Opery SND jej opera Dorian Gray, ktorá mala premiéru minulý mesiac. Hudobná skladateľka Ľubica Čekovská.

Keď toto píšem, Británia získala novú vládu. Nemyslím, že na Downing Street niekto očakáva môj názor, ale nejako mi nedá.

Keď som objavila poviedky Flannery O´Connor, všetko ostatné šlo bokom. Chcela som prečítať každú vetu, čo tá žena kedy napísala. Je to, akoby ste počúvali moderný džez a zrazu objavíte Milesa Davisa. Už sa nedá vrátiť späť. Nikto nepíše tak ako ona. Tie poviedky sú ako fínska sauna. Človek sa pri každej jednej až spotí od hanby. Od strašnej hanby nad tým, že je potenciálne jednou z jej obetí. Pritom sa v tých poviedkach ani veľmi nič nedeje. Odohrávajú sa na tom najospalejšom vidieckom americkom juhu, kde život plynie ešte monotónnejšie ako u nás, medzi farmármi, alebo v nejakom smutnom zapadákove.

Voľby vo Veľkej Británii sa budú konať až v roku 2015. Ale volebná kampaň, to je niečo iné. Aj zo Slovenska vieme, že politici ju pre istotu vedú stále. Lebo – po á – voľby môžu nastať kedykoľvek, teda tie predčasné, a – po bé – aj keby voľby nastali až v riadnom termíne, neslobodno vyjsť ani na okamih z cviku.

Tragický príbeh nacistami vyvraždených a so zemou zrovnaných Lidic spred sedemdesiatych rokov je známy. Menej známe a prezentované je, ako dlhý tieň tragédie dediny pri Kladne dopadol na povojnovú históriu spoločnosti.

Presne pred 80-timi rokmi uzavrel Stalin s Hitlerom zmluvu o neútočení, ktorá na dlho predurčila osud strednej Európy. Vtedy to bol šok – no po vojne väčšina politikov a historikov odsúvala túto udalosť na okraj. Prečítajte si archívny rozhovor .týždňa s britským historikom Rogerom Moorhouseom.

Nedeľné návštevy sú všade na svete iné, ale všelikde sa stáva, že hostí pri odchode niečím dobrým nabalia. Dobromyseľne vnútia koláče, rezne alebo hoci malý suvenír. A tak je to aj na Filipínach. Majiteľka drevenej chalúpky a ryžových polí okolo nej mi pri rozlúčke vložila do rúk živú sliepku. Mladučké biele kura. Milá starenka na osamotenej filipínskej farme sa nám tak chcela odvďačiť za návštevu – za to, že mala vo svojich osemdesiatich rokoch prvýkrát možnosť vidieť cudzincov. Povedala, že na nás nikdy nezabudne. Preto som pri chalúpke uprostred ryžových polí, paliem a lesa, ďaleko od civilizácie, dostala kura. Vraj aby som nám v dedine na večeru pripravila filipínske kuracie adobo.