Dominik Tatarka (14. 3. 1913 – 10. 5. 1989) patrí do základného kánonu slovenskej literatúry a kultúry dvadsiateho storočia. Toto suché konštatovanie je síce pravdivé, ale neobsažné, lebo nehovorí nič o skutočných významoch jeho diela. Len o kúsok ďalej sa dostaneme konštatovaním, že bol prozaikom, výtvarným esejistom, autorom koncepcie kultúry ako obcovania, predstavy ľudského spoločenstva ako augustínovskej Obce božej a že bol demýtizátor a zároveň tvorca nových mýtov, autor, ktorý postavil proti démonovi súhlasu démona pochybností, ale aj démona pátosu.

Aziati ju poznajú už odnepamäti, pretože ich jedlá bez nej prakticky neexistujú. Je veľmi príjemná a v extrémnych prípadoch dokáže byť priam návyková. Napriek tomu však do našich končín „dorazila“ len relatívne nedávno. Piata chuť – umami.

Som obklopený lekármi. Napríklad môj brat Peter je lekár. Na jeho mieste by som ním už nebol. Pretože to, čo čítam o lekároch, je také urážajúce, že vydržať môže iba zopár hrdinov a samozrejme veľa odborárskych bosov. Kolektívna vina ako vyšitá, súčasnému bláznovstvu asistuje síce len malá časť, ale každý píše lekári to, lekári hento. Nikto nepíše prísne o odborároch, tých ľud naďalej miluje a rád bude nasledovať ich rady.

Niekedy sa musia ľudia rozísť, aby si k sebe našli cestu. To je prípad skvelej bratislavskej skupiny Le Payaco, ktorá na tohtoročnej Pohode slávila veľký úspech. Kapela už naplánovala ďalší koncert v bratislavskom MMC (6. 10), no slovo comeback stále odmeta. Prečo? No túto otázku odpovedal Tomáš Sloboda a Juraj Vitéz, Martin Stempel bol v čase rozhovoru na „služobke.“

Legenda českej hudobnej kritiky Jiří Černý sa vracia do Bratislavy a v rámci svojich „antidiskoték” odprezentuje tri programy. V kníhkupectve Artforum bude 15. a 16. októbra púšťať hudbu Leonarda Cohena a Zuzany Navarovej. Obľúbené skladby predstaví 17. októbra aj v .klube pod lampou na Ro(c)kovaní.

Možno sa to bude v kontexte s niektorými mojimi predošlými príspevkami zdať trošku protirečivé, ale v piatok budem, ako čerstvo ordinovaný reverend pomerne veľkej cirkvi (18 miliónov členov), oddávať v dedinke Ka'a'awa na ostrove Oahu mojich priateľov. Nemusel som kvôli tomu urobiť veľa. Vyplnil som krátky dotazník, vyhlásil som, že súhlasím so základnou a jedinou premisou (robiť to, čo považujem za správne a nestáť v ceste medzi bohom a ľuďmi) a bolo.

Hodnotu komunitnej práce dnes už nevidno len vo výsledkoch práce s ľuďmi vo vylúčených komunitách, ale aj v riešení problémov tých, ktorí nie sú ohrození žiadnym závažným sociálnym problémom. Spája rôznych ľudí, učí ich žiť pospolu a riešiť svoje potreby samých – „zdola“. O jej princípoch sme hovorili so Soňou Holíkovou, Miroslavom Pollákom a Petrom Némethom.