Vysokoškolský učiteľ z Prírodovedeckej fakulty UK Ľubomír Tomáška dostal od ministra školstva najvyššie rezortné ocenenie. Odmietol ho a v otvorenom liste vysvetľuje svoje dôvody.

Po tom, čo si časť Slovákov minulý týždeň pripomenula zrod ČSR 28. októbra 1918, nemali by sme zabudnúť, že v ten istý deň zomrel aj Ján Lajčiak.

Kým dočítate túto vetu, dôjde vo vašich červených krvinkách k degradácii približne desať na pätnástu molekúl hemoglobínu. Nemajte však obavy! Za ten istý čas budú tieto molekuly nahradené čerstvým hemoglobínom, pripraveným na transport kyslíka a oxidu uhličitého.

Slovenským vedcom sa málokedy podaria objavy, kvôli ktorým sa možno budú prepisovať učebnice. Jemu a jeho tímu sa taký objav podaril. No zaujíma ho nielen vlastný výskum, ale záleží mu na celej slovenskej vede. Jozef Nosek.

Štefan Hríb sa rozpráva s genetikom Ľubomírom Tomáškom o Nobelovej cene za fyziológiu, alebo medicínu.

So skutočnou vedeckou prácou chcel začať hneď po nástupe do prvého ročníka univerzity, a nie až po získaní vysokoškolského diplomu. Podarilo sa a v treťom ročníku vďaka tomu získal grant v rámci programu Talenty Novej Európy. Jaroslav Ferenc.

O objavoch, ktoré boli minulý rok ocenené Nobelovou cenou, sa mohli čitatelia .týždňa dozvedieť z pekných textov Vlada Černého, Ivana Černušáka a Petra Jedličku. Dajú sa z osudov tohtoročných laureátov odhaliť nejaké univerzálne charakteristiky, ktoré boli základom ich úspechu?

Hosťami boli: Ľubomír Tomáška, biológ, Martin Mojžiš, fyzik, Peter Szolcsanyi , chemik

Slovenským vedcom sa málokedy podaria objavy, kvôli ktorým sa možno budú prepisovať učebnice. Jemu a jeho tímu sa taký objav podaril. Nie je však vedcom, ktorého zaujíma len vlastný výskum. Záleží mu na celej slovenskej vede. Jozef Nosek.

Mohol by to byť zaujímavý filmový scenár. Hlavný hrdina je pekný mladý muž, slušný, veriaci a k tomu ešte aj slávny. Po prudkom lete nahor však prichádza strmý pád. Aj katarzia?