Roky sme s Maďarskom budovali dobré vzťahy, dnes im musíme pomôcť pri plátaní dier v plote.

Namiesto budovania nových úradov, vzdušných zámkov a neuskutočniteľných sľubov, ako aj dotovania bývania pre vyššiu strednú vrstvu, by sa mala politika sústrediť na sociálne nájomné byty pre mladých a odkázaných.

Slovensko patrí na západ. V Moskve mali v roku 1968 pre Československo celkom inú úlohu.

Pri príležitosti Pamätného dňa rómskeho holokaustu, získal prezident holdingu ECO – INVESTMENT a.s. Milan Fiľo ocenenie Priateľ Rómov. Ocenenie udeľuje občianske združenie Opre Roma ľuďom, ktorí nepochádzajú z rómskej komunity, ale svojimi činmi napomáhajú búrať bariéry a predsudky, s ktorými sa rómska komunita stretáva aj v 21. storočí.

Predstavu o charaktere rómskeho holokaustu vo vojnovom slovenskom štáte nám najlepšie pomôžu ilustrovať jednotlivé opatrenia, ktoré tu platili a boli jednoznačne namierené proti rómskej komunite.

„Rómski muži sprevádzali náš spev na hudobných nástrojoch a ich ženy tancovali,“ spomínajú svedkovia. „Hádzali sme im za to kúsky cibule a cigarety. Počuli sme ich spev, ich plač, stony a krik a potom zrazu jednej noci nastalo ticho.“

Jednou zo vzácnych svedkýň, ktoré Nadácii Milana Šimečku poskytli rozhovor o svojom príbehu, bola najznámejšia rómska spisovateľka Elena Lacková /1921 – 2003/, ktorej kniha Narodila som sa pod šťastnou hviezdou vyšla nedávno prvýkrát v slovenskom jazyku. Toto je ukážka zo spomínanej knihy.

Ide o spomienku na takmer 3000 rómskych mužov, žien a detí, ktorí zomreli v noci z 2. na 3. augusta 1944 v najväčšom nacistickom vyhladzovacom tábore Auschwitz-Birkenau.

Výzva bude otvorená do 25. augusta a každý oprávnený žiadateľ môže požiadať o finančnú podporu vo výške 150 000 eur.

Záujmom Slovenska musí byť, aby každý jeho občan cítil, že slovenská vláda a parlament konajú v jeho prospech.