Cesta Magdalény Robinsonovej
.marek Šulík
.filmy
21.07.2014
V roku 2006 začínam spracovávať dva rôzne, niekoľkohodinové rozhovory fotografky Magdalény Robinsonovej, ktoré mapujú jej život počas vojny a udalosti spojené s koncentračnými tábormi. Niektoré Robinsonovej výpovede sú ako obrazy. Akoby svoj život zachytávala vo fotografických momentkách. No čas na doplnenie ďalších informácií mi už neostane. Magdaléna Robinsonová v júli 2006 zomiera. Zanecháva po sebe rozhovory, fotografie, negatívy, krátky filmový záznam z mladosti, či vysušené ruže z Negevskej púšte a mne neostáva nič iné, len poskladať tieto úlomky do zmysluplného tvaru. Film Cesta Magdalény Robinsonovej vzniká neštandardným spôsobom. Keďže sama Robinsonová spomína televíziu ako zdroj jej znepokojenia nad opätovným rozmachom „ľudáckeho“ myslenia, núka sa línia médií ako dôležitý rozprávačský prvok. Rozhodol som sa vložiť rozprávanie Magdalény Robinsonovej do TV prijímača, ktorý by putoval po miestach dávnych tragédií a ukázal tak absurdný kontext cynických vyhlásení niektorých slovenských elít o spokojnom živote za Slovenského štátu. Vznikne tak zvláštna koláž fotografií, negatívov, televíznych záznamov, animácií a filmových záberov, svojou nehomogénnosťou evokujúca dojem rozpadu ľudskej pamäti. Natíska sa otázka, či je človek naozaj odsúdený donekonečna opakovať chyby, ktoré urobil, bez najmenšej šance na zmenu?
