Pochod k Mount Everestu sa začína na údajne najnebezpečnejšom letisku na zemi. V Lukle. Šťastne sme na ňom pristáli a pokračujeme v ceste za expedíciou Everest Hardway 2016.    

Oslovili sme viaceré slovenské osobnosti, aby nám odpovedali na dve otázky: Aký je ich vzťah k Winnetouovi a aký majú názor na toho nového. Prekvapilo nás, ako málo z nich sa na nového Winnetoua tešilo.

Prišli sme v stredu. Krátko pred dažďom. Na prázdnej lúke sme rozostavili stan. Nikde nikto, iba my. Iba my a hučiaci generátor zásobujúci energiou zatiaľ prázdnu unimobunku zdravotnej služby.

Vinnetou bol nielen kultúrnym fenoménom. Stal sa hrdinom viacerých generácií, pre ktoré detstvo, prežité hoci aj v strednej Európe, vonia prériami a preháňajú sa v ňom kone.

Náš pradedo bol piatym, najmladším synom talianskej rodiny kamenárov, ktorí prišli na východné Slovensko stavať železničnú trať a už neodišli. Keď mal pradedo deväť rokov, paličkou pichal kdesi na lúke do osieho hniezda práve v momente, keď šla okolo v koči na krstiny čerstvo narodená prababička. Zúrivé osy vyleteli z hniezda a dopichali ju. Rozzúrená prababičkina rodina chlapca chytila, doviedla ho domov k jeho kamenárskym rodičom a tí museli miestoprísažne sľúbiť, že ak bude z dievčaťa kalika, keď vyrastie, bude si ju musieť náš pradedo zobrať za ženu.

Veronicine ruky splašene vystrelili pred seba. Prsty sa kŕčovito zaťali do prázdna, akoby zachytili niečí neviditeľný krk. Jej telo sa v okamihu naplo. Prudkým trhnutím sa celá prehla ako luk.

Festival Žákovic Open je ako hudba skupiny Hex: príjemný a priateľský. Počas dvoch dní na lúke u Maroša Žákovica pravdepodobne neobjavíte veľa novej hudby, ale bude vám tam dobre. Ako doma.

O tom, že existuje psia krása, nepochybuje takmer nikto, kto má oči a v srdci aspoň kúsok miesta vyhradeného psom. O psej kráse sa píše aj hovorí ľahko, lebo psi vedia byť krásni na veľmi veľa spôsobov.

Máte aj vy na poličke vedľa postele zopár prečítaných kníh, po ktorých siahnete vždy vtedy, keď vám okolitý svet, život či čítanie konkrétneho dňa zanechá nepríjemnú pachuť na jazyku a cítite potrebu rýchlo sa jej zbaviť? Medzi moje stálice patria aj knihy Konrada Lorenza. Hovoria o mieste človeka v prírode. A aj o iných veciach.

Praha 2048. Táhne mi na devadesát. Přidal jsem se ke skupině Kapitána Jaroše. Před sedmi lety. To mě chtěli chytit a podle tehdy platných zákonu zabít povinnou euthanásií po dovršení věku sedmdesát pět let.