Pri filme sa bojíme, hoci sa nemusíme, pretože nie sme ohrození my, ale tí chudáci tam. Ten strach si niektorí doslova užívajú. Iní naopak, a ani po šťastnom konci žiadna katarzia neprichádza a naveky si z filmu odnesú do života svoje traumy.

Nejde nám teraz o tie evergreeny ako Tři oříšky pro Popelku, ktoré musíme pozerať, lebo by sa nám nerátali Vianoce, a aj tak nič iné nemáme na robote. Sú tu ešte filmy, v ktorých nás niečo priťahuje tak mocne, že sa ich nevieme nabažiť.

Čo považujete za slovenskú audiovizuálnu udalosť roka 2017? A čo za najväčšie sklamanie, alebo, ako sa ľudovo hovorí, „prúser“? Pýtali sme sa v ankete profíkov, laikov i našich čitateľov. Nešlo nám o vytvorenie rebríčka, ale skôr o zmapovanie slovenskej audiovizuálnej tvorby v tomto roku.

Slovenskému cyklistovi Petrovi Saganovi prekvapenia vždy išli. Ale to, čo si nechal na svoje 33. narodeniny až také prekvapujúce nebolo.