Občas sa nám to stávalo. Naložené nákladné auto s podsadovými stanmi, kuchyňou, indiánskym stanom, skrátka, zopár ton, ktoré keď sa vybalia a postavia, stanú sa domovom na tri týždne takmer pre stovku skautov a skautiek. Všetci už táborovo naladení a v predpovedi počasia búrky. Šli sme.

Blíži sa éra zlých peňazí ku svojmu koncu alebo zostanú tlačiarne centrálnych bánk v prevádzke donekonečna? Napriek celosvetovej kríze stúpajú ceny akcií, kryptomien i ďalších komodít. Hosťom relácie Šimona Jeseňáka .viac slobody je ekonóm Juraj Karpiš, ktorého .týždeň vyhlásil za osobnosť roka 2011.

Inflácia tvrdo útočí na naše peňaženky a každé euro rýchlo stráca svoju hodnotu. Ak budú ceny naďalej rásť, ľudia začnú hľadať vinníkov a utiekať sa k falošným prorokom. Páky majú v rukách jedine centrálne banky, ktoré infláciu samy vytvorili. Boj s rýchlo sa šíriacim plameňom však môže viesť k podobnej kríze, akú sme zažili v roku 2008.

Čo to je, tá vaša ľudskosť? Keď si ich Angela pozvala, nech sa o nich aj Angela, tá dcéra farára z DDR, postará, o tých... Nie, namiesto troch bodiek si nemusíme dosadiť expresívne slová o moslimských utečencoch. 

Vedľa cesty na Kamzík, neďaleko televíznej veže, stojí pamätník s krížom. Pred 150 rokmi sa tam odohral posledný boj konfliktu, ktorý história pozná ako prusko-rakúsku vojnu.

Servus Emil, nemám čo robiť, tak čítam dennú tlač. A spomínam, ako sme kedysi mali desaťminútovky, vždy ráno, keď sme prišli do roboty, jeden z nás, striedali sme sa, mal na starosti prehľad tlače a bola to veľká sranda, lebo vychádzali tri denníky a vo všetkých bolo to isté a Matušinec mal k tomu vždy komentáre, keď sa napríklad objavila správa, že v Moskve napadol sneh, takže Moskovčania si obliekli kožuchy, Matušinec nahlas zamrmlal, že táto informácia má pre neho cenu zlata.

Už dávno nefajčím, pijem príležitostne, z facebooku som ušla, ale závislosť sa krčí v žilách ako skrytý zápal a zrazu po vás chňapne. Odkedy mám ten múdry telefón, hltám všetky správy, aj tie, ktoré mi na nič nie sú, len čo syn zaspí, vytiahnem ho z vrecka a čítam a čítam. Nie je to skutočné čítanie. Nenasýti. Je to ako žrať čipsy. Obsedantná činnosť. Svokra zas fičí na bulvári a televízore. Citlivá, starosvetská osoba. Už vo dverách nám oznamuje, s tou zvláštnou iskrou v oku: „Dávali reportáž z detskej chirurgie, mali tam na polici vyoperované predmety, najnebezpečnejšie sú sponky, čo sa deťom v brušku otvárajú!“

Ktovie či v ECB oslavujú. Nemyslím novú 20-eurovú bankovku, ale dôležité výročie v nekončiacom boji proti kríze – práve sa končia trojročné neobmedzené úvery komerčným bankám.

Po búrke môže prísť ďalšia búrka, hurikán alebo tornádo. Pred pár dňami sme si mysleli, že trest sa obmedzí iba na dni medzi pondelkom a stredou minulého týždňa, kým bol Benedikt XVI. na Kube. Prežívali sme tie intenzívne dni v modlitbách aj s krikom, s plnými námestiami aj väznicami. Naše mobily boli iba tichými nefunkčnými škatuľkami. Až keď pápež odlietal, začali ožívať aj mobily. Zdalo sa, že represie sa skončia príchodom soboty alebo nedele.

Emil, minule som s Pačesom, kedysi predsedom ROH, sedel na lavičke v záhrade a on mi povedal: „mám dobrý nápad, s ktorým sa ti chcem zdôveriť, lebo viem, že si na mojej strane. Už mi lezú na nervy všetky tie reči o kríze, o tom, že nie sú peniaze, a podobne. Vieme, kto za to môže.