Podobá sa na zvlnenú krajinu, malý trojrozmerný model pre tých, ktorí veria, že zem je plochá a končí sa chrumkavými okrajmi. Ten kotúč rozpálenej zeme dýcha. V každom kúte sveta, kde sa pečie kvasený chlieb, chutí inak. My máme posúch či podplamenník.

Tej vôni sa nedá ujsť. Visí vo vzduchu, ťaživá, sladká, nasýtená krvou a majoránom. Ligocú sa na pekáči. S rozžiarenými očami po nich siahame. Sú horúce, no nám to neprekáža: chrup! Z toho zvuku párajúceho sa čreva naskakujú zimomriavky. Jaternice.

Vyzerá ako hnedý cukor, len je na pohľad o čosi jemnejší. Dá sa kúpiť aj v podobe malých homolí – presne tak, ako ho, povedzme na Srí Lanke, vidíme na dedinských trhoch. Je v chuti trošku jemnejší a vonia karamelom. Kokosový cukor.

Spomedzi všetkých tých nádherných jedál starej monarchie toto jedno je akoby v úzadí. Síce sa svojou rafinovanou chuťou hlási o slovo, no štréberi ako rezeň, segedín či guláš ju vždy predbehnú a svojou nástojčivosťou prekryjú. Koložvárska kapusta.

Druhý najväčší domestikovaný vták po pštrosovi. Okupuje sviatočné stoly anglosaského sveta vrátane tých vianočných. Jeho mäso je delikátne, výzor vznešený a exotický, správanie nevyberavo dominantné. Táto americká hydina si nenechá len tak skákať po hlave. My ho voláme moriak.

Možno túto zimu niekto z nás zablúdi na poriadnu lyžovačku do švajčiarskych či francúzskych Álp. A tam sa tomu zrejme nevyhne. V útulných, striedmym – niekto by povedal športovým – luxusom dýchajúcich reštauráciách na úpätí svahov, či priamo na nich, mu ponúknu raclette.

Dvere otvárajú cestu domov, ale aj strážia bezpečie našich blízkych. Špecialistom na výrobu tých najšpičkovejších je nitrianska spoločnosť ADLO, jej majiteľ Jozef Adame nám v nových priestoroch predstavil aj exkluzívne novinky v širokej ponuke bezpečnostných dverí.

Pláva si vo všetkých tých voňavých juhoázijských jedlách, je nenápadný, pretože je ho tam málo, no bez neho kokosová polievka tom ka či ostrý vývar tom yam nemá tie správne grády. Hrčovitý pakoreň s intenzívnou vôňou a chuťou – galangal.

Mnohí ľudia sa v týchto dňoch cítia doslova pod psa. Najmä tí, čo sú citliví na pravidelný prísun slnečného svitu. Výpadok takzvaných hormónov šťastia sa snažia dohnať pravidelným cvičením či vycestovaním do exotiky za slnkom. Staré mamy by im však navarili slepačiu polievku.

Sté výročie vzniku Československa nie je oprášením iba veľkých dejín, ale aj malých príbehov jednotlivcov. Jedným takým je príbeh Eduarda Gregora, brata Jozefa Gregora Tajovského, ktorý v prvej svetovej vojne prišiel o ruku, a napriek tomu sa stal rezbárom.