Pláva si vo všetkých tých voňavých juhoázijských jedlách, je nenápadný, pretože je ho tam málo, no bez neho kokosová polievka tom ka či ostrý vývar tom yam nemá tie správne grády. Hrčovitý pakoreň s intenzívnou vôňou a chuťou – galangal.

Nechýba pri žiadnych sviatkoch a nielen u nás. Poznajú ho takmer po celom svete, avšak nie vždy pod rovnakým názvom. Komu sa pri týchto článkoch pravidelne spúšťa Pavlovov reflex, nech sa urýchlene ubezpečí, či má na dosah majonézový šalát.

Šťavnaté mleté či natrhané mäso zavinuté spolu s ďalšími fantastickými ingredienciami v jemnej pšeničnej placke. Človek do tej zmesi štiav a vôní zahryzne, chvíľu nič, no potom sa to začne. Karneval dunivých bubnov na jazyku, v ušiach zaerdžia mariachi (mariači). Burrito.

Tie škvrny sa nedajú vyprať. Nemal by ho preto jesť niekto, kto sa pri každom jedle okycká ako autor tohto článku. Hoci pri takej lahôdke je to výzva aj pre skutočných majstrov spôsobného jedenia. Je krvavočervený, je plný slnka. Ajvar.

Čistý biely tanier. Možno hlboký. A na ňom tri či štyri biele kopce posypané škoricovohnedou posýpkou. Chytíme do ruky nôž a jednu z tých mäkkých oblín rozpolíme. Odhalí sa karmínové srdce – jahoda a pustí pod seba potôčik čerstvej krvi. Máme tu leto.

Máme tu posledné pôstne pokušenie. Nenápadné, zakrádajúce sa, no o to silnejšie. Nie je z mäsa, nie je to ani sladká maškrta. No aj tak dokáže spustiť bezuzdné záchvaty obžerstva. Čo takto otvoriť polkilové vrecko oravských korbáčikov, hm?

Keď na rybom trhu vidíme tie nevzhľadné sivasté telíčka naskladané vedľa seba, nedá sa povedať, že by sa pri nich okamžite začali zbiehať sliny. Stačí ich však rýchlo hodiť na rozpálený gril a je koniec, sme stratení.

Človek prepínal televízne kanály, hľadal tie o varení, pretože pri nich rýchlejšie zadrieme, keďže je zvyknutý od decka zaspávať pri rozprávkach z gramoplatní. No zrazu natrafí na šialene zubatého kuchára s náušnicou a má po spánku. V hrsti ho drží Anthony Bourdain.

Už je to tu, otvárajú sa kúpaliská, je tu letná sezóna. Prechádzame sa pomedzi tie všetky langoše, vyprážané hranolčeky, zmrzliny a grilované morské šťuky, až kým nenarazíme na rad, v ktorom nervózne stoja vyhladovaní tínedžeri. Predávajú tam hotdog.

Opäť je to tu. Človek sa znova bude musieť mesiac pozerať na tie vyšportované telá v obtiahnutých kombinézach, klásť si pred telkou a misou s čipsami zas a znova tú istú otázku: čo tí olympionici vlastne jedia? A jedia vôbec?