Slovensko zažíva déjà vu. Táto vlna pandémie je opäť zlá. Napriek tomu vieme omnoho viac a posunuli sme sa ďalej. Cesty z pandémie už vidieť a to svetlo, ktoré na ne dopadá, je na konci tunela.

Slovensko je štát. Formálne isto. Má svoje územie, suverenitu, občanov a štátnu moc. My sme svoj štát získali tak trochu náhodou. Asi ako keď v komplikovanom vzťahu sa niekto vyhráža odchodom a zrazu mu partner povie, tak teda „pál do pr..le“ a zrazu je pred domom s dvoma kuframi a nevie, čo so svojou slobodou.

Keby som pravdovravnosť pána Roberta Kaliňáka nemal „tú česť“ spoznať osobne pri kauze Hedvigy Malinovej, tak by som mu možno aj uveril všetko, čo povie.

Občianska iniciatíva pokračuje so svojimi diskusiami o extrémizme. Prvýkrát sa predstaví v západnom regióne Slovenska. Ako obvykle ju bude viesť redaktor .týždňa Andrej Bán.

So smiechom cez slzy sa dá povedať, že takzvané schránkové firmy majú na Slovensku raj, ale keď majú mať firmy schránky, zrazu je problém. A ten má históriu starú niekoľko rokov.

Moja babička stále hľadala svoje okuliare. Išlo nás z toho poraziť. „Deti, neviete, kde mám zasa okuliare?” pýtala sa a šmátrala. Bez okuliarov sa okuliare ťažko hľadajú. Boli hrubé, kostené, zlepené lepiacou páskou na pravom kĺbe. Bledohnedé. Keď nedržala páska, prišiel na rad leukoplast. Babičke okuliare často padali nabok, ale jej to nevadilo. Čítať sa s nimi dalo. Často sme sa jej pýtali, či nechce nové okuliare. „Netreba, vravievala. Veď čítať sa s nimi dá.” Vyzerala smiešne, ale bola to naša milovaná babička, a tie dolámané okuliare k nej tak nejako patrili.

Predčasné voľby sa v Česku konajú tento piatok a sobotu, a podľa agentúry STEM ešte stále nie je rozhodnutá pätina voličov. Viem to vysvetliť; patrím totiž medzi nich. Mal by som voliť TOP 09, pretože ju volia ľudia ako ja: Pražania, novinári, právnici, stredná trieda. Nemôžem nevidieť hlavnú prednosť Karla Schwarzenberga, ktorou je – stručne povedané – dobrota srdca. Ale nemôžem nevidieť ani jeho vek a únavu. TOP 09 vyrástla v pražskom skleníku; jej tvorcovia začali pestovať strom od koruny a dúfali, že sa ich výpestok časom zakorení. Lenže bez 75-ročného Schwarzenberga môže celá TOP 09 pri prvom vetre spadnúť.

České století je nový český seriál, v ktorom Masaryka zahral priam geniálnym spôsobom Martin Huba. Síce len v prvej epizóde, venovanej zákulisiu vzniku Československa, ale to je v zásade jedno, lebo veľké a väčšie herecké výkony dominujú aj ďalším epizódam (ČT1 ich vysiela v nedeľu večer). Má ich byť osem, dosiaľ ich je päť, pričom každá z nich sa venuje jednej zlomovej historickej udalosti moderných českých (a slovenských) dejín. Vznik republiky, Mníchov, Heydrich, 1948 a koniec Slánskeho. O čom budú ďalšie tri sa dá odtušiť, ale nepredbiehajme. Už to, čo sme z Českého století videli jasne naznačuje, že niekto tam, v Českej televízii, veľmi dobre vie, čo robí.

Všetci vieme, že Nižná Myšľa je najviac postihnutá obec vlaňajšími povodňami a najmä zosuvmi pôdy. Pred pár dňami, keď som ju navštívil spoločne s premiérkou som tam však zažil mierny šok.

Ešte šťastie, že človek nikdy netuší, kde a kedy sa ho môžu dotknúť Umenie a Kultúra. Môže sa mu to pritrafiť celkom nevdojak, len tak, an pasán, ako vravia Francúzi (a to ani nemusí pasanovať naprieč Lotrinskom...). Dostali sme pred 1. júnom s manželkou pozvanie na malý koncert ku Dňu detí. Nepatrilo sa nejsť (aj pri nepretrhanej mrkve, bola sobota a čas začiatku 17.30), lebo veď 4/6 vystupujúcich boli naši ľudia. Ale v Múzeu Chorvátov na Slovensku, v Devínskej Novej Vsi, sme si potom naozaj v duchu blahoželali, že sme šli.