Čosi o tom vypovedá napríklad Ústav pamäti národa alebo zdravotníctvo (hoci aj v dezolátnom stave) s mandátom pomáhať tým, ktorí to potrebujú. Svedčí o tom aj jednými oslavovaná a inými zatracovaná technologická prevaha Západu.

Viaceré osobnosti z radov evanjelikov a protestantov podpísali vyhlásenie za zrušenie amnestií. Ich stanovisko uverejňujeme v plnom znení.

Slovensko na prvý pohľad vyznieva pomerne jednoznačne: väčšina obyvateľstva sa hlási ku kresťanstvu, odvolávame sa na cyrilo-metodskú tradíciu a po Poľsku máme percentuálne druhú najvyššiu návštevnosť kostolov v Európe.

Riaditeľ gymnázia C.S. Lewisa Dušan Jaura, poslanec Radoslav Procházka a riaditeľka Asociácie súkromných škôl Saskia Repčíková o snahe štátu zasahovať do počtu žiakov na cirkevných a súkromných školách.

V známom „marshmallow teste“ z konca šesťdesiatych rokov sa skúmali reakcie štvorročných detí, ktoré mali po jednom vstúpiť do miestnosti a rozhodnúť sa, či si obľúbenú sladkosť (marshmallow) zoberú okamžite, alebo počkajú.

Slávny český polyhistor Jára Cimrman vysvetľuje menej známemu kolegovi Albertovi Einsteinovi svoju filozofiu externizmu slovami: „vec je tam, kde sa domnievame, že nie je, a nie je tam, kde sa domnievame, že je“. Ak napríklad v ruke držíme kúsok kriedy, podľa tejto teórie krieda napĺňa celý okolitý priestor a iba v mieste, kde kriedu vidíme, v skutočnosti nie je. To, čo držíme v ruke, je iba akási prázdna bublinka uprostred súvislého kriedového masívu...“.

Slovensko na prvý pohľad vyznieva pomerne jednoznačne: väčšina obyvateľstva sa hlási ku kresťanstvu, odvolávame sa na cyrilo-metodskú tradíciu a po Poľsku máme percentuálne druhú najvyššiu návštevnosť kostolov v Európe.

V známom „marshmallow teste“ z konca šesťdesiatych rokov sa skúmali reakcie štvorročných detí, ktoré mali po jednom vstúpiť do miestnosti a rozhodnúť sa, či si obľúbenú sladkosť (marshmallow) zoberú okamžite, alebo počkajú.

Slávny český polyhistor Jára Cimrman vysvetľuje menej známemu kolegovi Albertovi Einsteinovi svoju filozofiu externizmu slovami: „vec je tam, kde sa domnievame, že nie je, a nie je tam, kde sa domnievame, že je“. Ak napríklad v ruke držíme kúsok kriedy, podľa tejto teórie krieda napĺňa celý okolitý priestor a iba v mieste, kde kriedu vidíme, v skutočnosti nie je. To, čo držíme v ruke, je iba akási prázdna bublinka uprostred súvislého kriedového masívu...“.

Zdá sa, že 23 rokov po novembri 1989 je školstvo konečne „in". Ešte nie v zmysle vnímanej kvality či dotiahnutých reforiem, a dokonca ešte stále nie ani v zmysle priorít ? ale aspoň v zmysle pozornosti, ktorú sektoru školstva začína venovať verejnosť. Je to prvý malý krôčik. Prispel k tomu azda aj nedávny štrajk škôl, aj ten však odráža širší trend. Médiá sa školstvu venujú už nielen na bulvárnej úrovni, a nielen keď niečo praskne, vybuchne alebo spadne. Pozornosť ku školstvu nepochybne prilákal aj minister školstva Dušan Čaplovič svojou razanciou často kontroverzných riešení (i keď požiadavky na financie mu, zdá sa, energiu odobrali). Viacerí reformátori školského prostredia sa napriek Čaplovičovej snahe o väčšiu štátnu kontrolu nad vzdelávaním usilujú o zriadenie vlastných škôl. Noví ľudia, napríklad z manažérskeho prostredia, sa opatrne púšťajú do nových projektov vo vzdelávaní. Prekladajú sa knihy so školskou tematikou a aspoň v odbornej verejnosti sa diskutuje o tých, ktoré len nedávno vo svete vyšli. A objavujú sa aj nové nadácie, podporované z firemného prostredia. Blýska sa teda na časy?