Zabudnite na džender. Vďaka koronavírusu môžeme viesť novú kultúrnu vojnu – a už letmý pohľad na verejnú diskusiu hovorí, že tentoraz sa vedie medzi vedeckou expertízou a konšpiračným populizmom.

Principiálnosť je síce cnosť, priľahko sa z nej však vie stať chestertonovské „čisté a dobre osvetlené väzenie jednej myšlienky.“ Ostatné dni v Spojených štátoch priniesli dva príklady, ktorými oponenti pomáhajú Trumpovi.

Koronakríza u nás na chvíľu vytesnila akúkoľvek debatu o zahraničnej a európskej politike. To však neznamená, že nie je o čom debatovať. Naopak, prichádzajú veľké otázky.

Pandémia Covid-19 je ďalšia zo série rán predstave dejín ako pomalého samopohybu smerom k pokroku. Rovnako ako pád berlínskeho múru nebol koncom histórie, neboli ním ani predošlé úspechy vakcín.

Sledujúc titulky v novinách, pandémia COVID-19 sa zdá len šumom v pozadí vzťahov medzi Matovičom či Sulíkom, rozpadu Smeru, debaty o nedeľnom predaji či harašenia so zákazom interrupcií a umelého počatia.

V roku 1968 využil Nixon vlnu násilností na to, aby sa ukázal ako kandidát „práva a poriadku“. Akokoľvek to Trump opakuje, na „tichú väčšinu“ nemá rovnaký efekt.

Prvým úderom Trumpovi je kniha môjho bývalého kolegu z AEI Johna Boltona, ktorý bol poradcom pre národnú bezpečnosť. Po Boltonovi som po jeho odchode do Bieleho domu „zdedil“ stôl, no málokedy som s ním súhlasil.

Americkí konzervatívci dlho živili karikatúru dominantných médií ako beznádejne ideologicky zaujatých. Bola by škoda, ak by sa táto karikatúra mala stať realitou práve v čase krízy dôvery v médiá.

Jedným z najpozoruhodnejších momentov protestov v Spojených štátoch bolo zhromaždenie na blahobytnom washingtonskom predmestí Bethesda, kde sa kľačiaci demonštranti vzdávali svojho „bieleho privilégia“.

TTIP bola ambiciózna obchodná dohoda medzi Spojenými štátmi a EÚ v pokročilom štádiu vyjednávania. No Donald Trump sa stal prezidentom a oznámil, že o ňu USA nemajú záujem.