S charitou a s pomáhaním blížnemu má väčšina ľudí skôr či neskôr pocit, že na to nestačia. Najmä ak ide o také rozsiahle problémy, ako sú tie, ktoré sa týkajú rozvojových krajín.

Nikdy som neobľuboval čítanie denníkov, nech bol už ich autorom ktokoľvek. Zdalo sa mi priveľmi nevzrušujúce čítať, čo mala slávna osobnosť na raňajky alebo akými banálnymi záležitosťami sa zaoberala jej geniálna myseľ.

Knihy sa píšu. Tým sa vytvára duchovný obal ľudskej civilizácie. Knihy sa čítajú. Tým vzniká permanentný kolobeh myšlienok, snov, vízií, spomienok, príbehov. Knihy sa kupujú. Tým sa vytvorilo jedno z

Milujem slovníky každého druhu. Pre spisovateľa je to zdroj imaginácie. Dokážem ich čítať ako romány, od prvej strany po poslednú. A

Osamelý bežec, aj ten, čo písal pesničky s Dežom. Básnik, publicista, nonkonformná osobnosť vyznávajúca intenzívny život a site medzi ľuďmi. Bez jeho básnií a textov by bol život v normalizácii ešte ťažší, šedivejší a prázdnejší. A dnes povrchnejší a nezaujímavejší. Ivan Štrpka

Staviame silné pevné hradby a ploty dufajúc, že sa k nám z vonkajšieho prostredia nič nedostane. Naše telá sú však skonštruované úplne inak.

Sevilla. Prichádzam k baru, obsluhuje sympatická plavovlasá päťdesiatnička, domáci typ, starostlivá a milá na prvý pohľad. Keď príde na mňa rad, začne bez zaváhania plynulou ruštinou, ja rovnako odpovedám a pýtam sa, odkiaľ vie, že viem po rusky.

Dôverne známa, nevyhnutná, definitívna. To je smrť. Zároveň stále záhadná a

„A nie je to ostrov malomocných?“ pýtajú sa turisti, keď im niekto odporúča, aby navštívili z havajských ostrovov práve ostrov Molokai. Majú na mysli ten ostrov Molokai, ktorý sa propaguje ako„skutočný Havaj, starý Havaj“, kde sa zastavil čas.