Nedávno som čítala článok Evy Čobejovej a Jaroslava Danišku o antidepresívach, ktorých užívanie sa na Slovensku zvyšuje. Ľudia si nimi odpomáhajú od stresov, úzkostí a nespavosti.

„Žijem svoj život ako literárne dielo, ako román, ako vzrušujúcu fikciu. Nie som človek ani občan, ani obyvateľ, ani volič, ani zamestnanec – to všetko sú malicherné formy existencie. Som postava vlastného života. Píšem sa sám.”

Štokholm vyzeral takmer ako na tých fotografiách. Uprostred jazera, obklopený lesmi a neďaleko tušeného mora, s pobrežím, na ktorom sú rozosiate tisícky ostrovčekov. S mohutným kráľovským zámkom a ešte mohutnejším parlamentom, ktorý tak dáva najavo, v čích rukách je v monarchii skutočná konštitučná moc.

Neznášanlivosť je veľmi zaujímavá črta. Výber objektu neznášania sa nedá nijako logicky, ale ani filozoficky, fyziologicky či fyzikálne vysvetliť. Ešte ako tak pri nehumánnych objektoch, aj keď aj v tom prípade sa ľudstvo zhodne hádam len na kožke z mlieka, preto sme v mladosti hrali s bratmi hrdinskú hru a občas sme ju demonštratívne jedli ako najväčšiu lahôdku, kto to dokázal, bol hodný obdivu.

„Neprekáža ti, keď ťa predstavujú ako dcéru slávnej režisérky Agnieszky Holland?” pýtam sa Kasie Adamik, keď si sadáme za stôl v kaviarni. „Ale to je pravda. Ja som jej dcéra,” hovorí mi bez akéhokoľvek afektu mladá režisérka Kasia a ubezpečuje ma, že jej to nevadí.

Osem rokov po zvrhnutí Talibanu v roku 2001 zostáva Afganistan miestom násilia, chaosu, korupcie a pestovania obchodu s drogami. Zostáva tiež miestom, kde sa moc znovu snaží získať Taliban, kde o svoju vojenskú i politickú povesť zápasí NATO, a kde vybudovanie funkčného štátu môže trvať desaťročia, o demokracii ani nehovoriac.

Sedím si pekne doma a napchávam sa, keď vtom mi zazvoní mobil. Odsotím od seba segedínsky guláš a s miernym podráždením v hlase sa pýtam: No prosím, kto je?

Aká škoda, že sme to predali Investor, ktorý kúpil pozemky pod bratislavským PKO, sa rozhodol konať, presnejšie búrať. Buldozéry sa pustili do ničenia múrov sály, kde pár hodín pred tým žiaril markizácky Let

Necelý týždeň pred udalosťami, o ktorých som písal minule, sme mali možnosť sledovať snem KDH, na ktorom bola ústami jeho predsedu Jána Čarnogurského spochybnená integrita federácie, vláda (najmä vo vzťahu k pripravovaným kompetenčným zákonom) a my (ako „národne vlažné“ politické hnutie).

Na záverečnom odovzdávaní cien Medzinárodného filmového festivalu v Karlových Varoch vo Veľkej sále hotela Thermal vyzýva iránsky režisér Abdolreza Kahani publikum, aby povstalo – ako výraz solidarity s iránskym ľudom, bojujúcim za spravodlivosť.