Na Blízkom východe a na severe Afriky dnes v dôsledku fanatického násilia doslova miznú prastaré kresťanské komunity. Čo môže urobiť Slovensko, ak sa nechceme len bezradne prizerať?

V akom stave sa nachádzajú slovenské vysoké školy? Pripravujú dobre svojich študentov pre „potreby trhu práce“? Z čoho máme vychádzať pri hľadaní odpovedí na tieto otázky? Máme k dispozícii relevantné štatistiky?

Ak sa im doma darí, v istom bode sa pred podnikateľmi objaví otázka, či nerozšíriť ich biznis aj za hranice. O tom, ako sa naše firmy môžu presadiť medzinárodne, sme sa porozprávali s rakúskym biznis konzultantom a expertom na rozvíjajúce sa trhy, Nenadom Pacekom.

Hovorí sa, že rodinu a susedov si nevyberáme. Opakované výskumy ukazujú, že práve to druhé vnímame ako svoje bytostné ohrozenie.

Túto otázku si už položili mnohí raperi, pričom tí ortodoxní v tom majú jasno: to, čo vidíme dnes, nemá s pôvodným hip-hopom nič spoločné. Pri pohľade na Rytmusa či Majka Spirita, ktorí valcujú hitparády, sa im ani nemožno čudovať. Prečo dnes robia raperi, ktorí kedysi vyšli z undergroundu, nestráviteľný pop pre masy?

Prečítal som si správu o tom, ako v japonskom meste Rikuzentakata idú zachraňovať dvadsaťsedem metrovú borovicu – ako symbol nádeje. Potom som si pripomenul slovenský holorub – ako ilustračný symbol beznádeje.

Dva dni pred hlasovaním o rozšírenom eurovale (EFSF) rastie v Nemecku napätie. Je síce takmer stopercentné, že vo štvrtok ho koaliční aj opoziční poslanci bundestagu schvália presvedčivou väčšinou. Ale čo sa bude diať po hlasovaní, nie je jasné už nikomu. Viac v mojom Nemeckom diári.

Cenu Nadácie Václava a Dagmar Havlovcov Vize 97 dostala tento rok Iva Mojžišová.

Vyzerá to trochu nelogicky: oproti minulej decembrovej voľbe, v ktorej Dobroslav Trnka neprešiel len o vlas, sa zmenil len fakt, že vládni poslanci hlasovali pod omnoho menším tlakom. No Trnka získal len 70 hlasov a vláda Ivety Radičovej s prehľadom prežila. Ako je to možné? A mali by sme nabudúce voliť genprokurátora v priamej voľbe?

Je to dosť neuveriteľný príbeh. Ján Rozner, človek širšej verejnosti takmer neznámy, zomrel pred štyrmi rokmi - odvtedy vyšli z jeho pozostalosti dve knihy a obe sú skvelé.