V Spojených štátoch amerických zatkli jedenástich ruských špiónov. Celé roky tam žili s falošnými pasmi a falošnou americkou identitou. Zatiaľ sa nevie presne, kto sú, ale nie sú to Američania. Zrejme sú Rusi. Pre FBI je to veľký úlovok, pre americko-ruské vzťahy studená sprcha. Už bola potrebná.

Domáce správy z poslednej doby sa nečítajú ľahko. Nie kvôli prieskumom verejnej mienky, ani kvôli dátam z ekonomiky. Skutočne ťažko sa čítajú tie správy, z ktorých vyplýva, že na politickej scéne takmer na každého niekto niečo má, že sa to v istej chvíli vytiahne a že sa z toho všeličo potvrdí, tu neznáme konto, tam neznáma firmička.

Už naozaj neviem, čo sa deje. Či je to, nedajbože, vekom, alebo som prestal kráčať s dobou, alebo neviem čo. Bol som na filme Sherlock Holmes a nepáčilo sa mi to.

Literárny škandál v Čechách! Tohoročnú prestížnu cenu Knižného klubu získala Lan Pham Thi, devätnásťročná Vietnamka narodená v Čechách za novelu z prostredia tamojšej vietnamskej komunity Bílej kůň, žlutej drak. Kritici, aktivisti i médiá nadšene tlieskali, iba kde-tu sa ozval hlas, že samotná novela bez prihliadnutia na exotickosť a mladosť autorky po literárnej stránke zasa až taká výnimočná nie je.

Svätopluk, Mária Terézia, Tomáš Garrigue Masaryk – ľudia, ktorých v najbližšom čase vytešú do kameňa či ich odlejú z bronzu. Má to dnes ešte zmysel?

Je jar, je apríl, a Barack Obama je v Prahe. Tak ako vždy.

Vo filme Smrť čaká všade, v tohtoročnom úspešnom zberateľovi Oscarov, naozaj všade a na každého, od rána do rána, za každým bagdadským rohom, za ktoroukoľvek piesočnou dunou, v hocijakej hŕbke haraburdia pohodeného na ulici, číha výbušnina či ozbrojený nepriateľ... Neopatrný krok, nepozornosť – a smrť.

Emil, nevieš si predstaviť ako sa teším. Spoločenská miestnosť u nás v starobinci je už zase okej, ako sa zvykne dnes hovoriť. Spočiatku mi to trochu prekážalo, okej mi pripomínalo hokej, ale nakoniec som si zvykol a pripúšťam, že je to aj stručnejšie, keď povieš okej, ako keby si hovoril je to v poriadku. Okej je o tri slabiky kratšie a v dnešnej rýchlej a upachtenej dobe sa asi hodí viac. Získaš tri slabiky k dobru a ako s nimi naložíš, to je už tvoja vec. Keď sme boli mladí, pamätám sa, neprichádzalo do úvahy, aby sme používali výraz okej. To už skôr niektorí hovorili charašo.