Film režiséra Martina Scorseseho Hugo a jeho veľký objav asi treba vidieť, aj za cenu bolesti hlavy z 3D okuliarov, ak kvôli ničomu inému nie, tak kvôli tomu, aby sme si mohli uvedomiť, akí bezmocní sme zoči-voči gýču. Hugo je vizuálne nádherný, je to šou, ktorá vidiaceho nemôže nezasiahnuť, 3D v ňom má druhýkrát (po Tintinovi) skutočne zmysel a prináša do filmového diela kvalitu, ktorá nespočíva len v dekoratívnej nápadnosti, ale plní reálnu dramatickú funkciu. A každého Oscara®, ktorého kvôli tomu dostane, si nepochybne zaslúži.

V Česku na filmovom festivale dokumentárnych filmov dostala snímka Barmský VJ (video journalist) švédskeho režiséra Andersa Ostergaarda špeciálnu cenu Václava Havla.

Film Mesto režiséra Bena Afflecka je napínavým trilerom i premyslenou sociologickou štúdiou odvrátenej strany spoločnosti.

„Teší ma, že Pomaľované vtáča bol najdiskutovanejší film celého festivalu,“ kontroval Václav Marhoul na otázku, či ho nemrzí, že jeho film nezískal v Benátkach žiadnu štatutárnu cenu. Veľké kontroverzie a diskusie však vzbudzoval aj nový Joker, aj Polanskeho film Žalujem. A ženy!

Štyridsiaty piaty ročník Medzinárodného filmového festivalu Karlovy Vary ozdobila hviezda najvyššej svietivosti, britský herec Jude Law, ktorého preslávila vynikajúca dráma Anthonyho Minghellu Talentovaný pán Ripley. Práve po projekcii tohto filmu odovzdal Jiří Bartoška talentovanému hercovi Cenu prezidenta festivalu.

Největší událostí ledna je teď sníh, a to proto, že nespadl jak má, na hory, ale do ulic. A tam, v době globálního oteplování, nemá vůbec co dělat. Sníh má v Česku dvě jména, buď je to nadílka a pochází z klasických ladovských vánoc pozdní doby ledové nebo je to nadělení, čili kalamita.

V oskarovom súboji medzi Avatarom a vojnovým filmom Smrť čaká všade zanikol ďalší víťaz, ktorý si z ceremoniálu odniesol dve dôležité ceny – za hlavnú mužskú postavu a pôvodnú pieseň.

Rok 1985. Preberanie Oscarov. V hľadisku sedí nominovaný (a víťazný) Miloš Forman (s filmom Amadeus) a (podľa slov knižnej autobiografie) rozmýšľa: „Už řadu let mně pronásleduje pocit, že si všechno to bláznivé štěstí, všechny ty pocty a ceny, nezasloužím a že na tomhle podivném kontě okrádám jiného o jeho podíl.

Vo filme Smrť čaká všade, v tohtoročnom úspešnom zberateľovi Oscarov, naozaj všade a na každého, od rána do rána, za každým bagdadským rohom, za ktoroukoľvek piesočnou dunou, v hocijakej hŕbke haraburdia pohodeného na ulici, číha výbušnina či ozbrojený nepriateľ... Neopatrný krok, nepozornosť – a smrť.

Začala sa každoročná International live music conference v Londýne. A ako vždy, hneď riadnymi dopletencami. Na úvod sme sa pochválili, aký sme dôležitý priemysel. Čísla ohurujú. Príjem sa zvyšuje. Ceny lístkov tiež. Honoráre umelcov astronomicky. Obrovské zamyslenie, prečo nie je hudba dotovaná, keď je taká dôležitá. Príklad – film.