O tohtoročnú Nobelovu cenu za chémiu sa podelili rovnakým dielom traja čiperní, viac-menej osemdesiatnici: Američan Richard F. Heck, japonský Američan Ei-ichi Negishi a Japonec Akira Suzuki. Bola im udelená za objav a rozpracovanie paládiom katalyzovaných organických reakcií.

Hovorí sa, že skutočne zomrie ten, na koho si po smrti nik nespomenie. Podľa počtu turistov na londýnskom cintoríne Highgate sa zdá, že tunajší nebožtíci stále niečo znamenajú. Nájdete tu hrobku Karla Marxa, Herberta Spencera aj Alexandra Litvinenka.

Pred niekoľkými týždňami sa stala Čína druhou najväčšou ekonomikou na svete a predbehla Japonsko.

Keď v polovici februára poslanec Európskeho parlamentu za Skupinu progresívnej aliancie socialistov a demokratov a bývalý šéf Úradu OSN pre kontrolu drog a prevenciu zločinnosti (ODCCP) Pino Arlacchi označil Kosovo za centrum organizovaného zločinu v Európe, už bola známa správa švajčiarskeho senátora Dicka Martyho.

Keď Slovenská republika vstupovala do Európskej únie, rozvinula sa diskusia, čo tento krok prinesie pre krajinu a občanov. Dlhý čas sa nik nepýtal, čo chceme ponúknuť my, čím chceme prispieť k budovaniu spoločnej Európy.

Čo má spoločné klobása na tanieri v Anglicku, v Číne alebo v Slovinsku? Najmä to, že okrem iných znakov globalizovanej spoločnosti ju od 80. rokov zaznamenáva významný britský fotograf Martin Parr. Na Mesiaci fotografie vystavuje svoj nový projekt Luxury (Prepych).

Nobelovu cenu za mier dostal tento rok človek, ktorý si ju nemôže prevziať: väznený čínsky disident Liou Siao-po. Nobelovský výbor ukázal oneskorené, a predsa vítané gesto. Ako však toto gesto môže ovplyvniť situáciu v Číne?

Nová politika čínskeho štátu voči cirkvám vyzerá na prvý pohľad potešujúco. Oficiálne cirkvi dostávajú podporu štátu, neraz aj štedrú finančnú. Je to však skutočne dôvod na optimizmus?

Zainteresovaní majú rozporuplné vyjadrenia k prípadom údajného obchodovania s orgánmi zabitých väzňov a k správe Dicka Martyho.

Najväčší únik tajných informácií z prostredia americkej armády v dejinách – takú nálepku si vyslúžil októbrový čin serveru WikiLeaks: zverejnenie vyše 400-tisíc tajných vojenských dokumentov.