Média musí být nepochybně kritická vůči každé vládě, musí její činy poměřovat tradiční morálkou a přízemním realismem, jinak bychom rezignovali na zlepšování světa a politici by nás brzy přivedli svými nápady a korupcí na mizinu. Někdy mám však dojem, že je dnešní komentariát všude v Evropě (bez ohledu na politický předsudek) naprosto jednotný ve svém pesimismu a negativismu. Jinými slovy – až na malé výjimky není loajální vůči městu a reálnému světu a dokonce ani vůči sobě, jako by se divil, že jsme ještě nespáchali sebevraždu.

Pod Kaukazom to opäť vrie. Azerbajdžan sa Náhornému Karabachu vyhráža treťou vojnou po sedemnástich rokoch. Rokovania pod záštitou Ruska, Spojených štátov a Francúzska o budúcnosti nikým neuznaného štátu podľa Baku nikam nevedú.

Autoritarizmus je takou integrálnou súčasťou čínskej fyziognómie, až je zbytočné na to poukazovať. Kým to nezažijete na vlastnej koži. A ja som práve nedávno takú príležitosť mala. Stretnutie s cenzúrou, banálnosťou a propagandou, ktorá mi pripomenula Stasi, zatiaľ čo som dýchala špinavý vzduch na námestí Tien an men, tak vyzeral môj nedávny výlet v Pekingu.

Melancholicky pôvabnú popovo soul-džezovú divu Sade Adu som prvýkrát stretol v Londýne počas ojedinelej návštevy na devízový prísľub v priebehu orwellovského roku 1984.

Tých 140 miliónov korún je suma, akú si bežný Slovák zrejme nevie ani len predstaviť. Ale ani pre hokejistu Miroslava Šatana, ktorý pôsobil väčšinu kariéry v NHL, nejde o malé peniaze. Po odrátaní daní a odvodov je to jeho niekoľkoročný zárobok v tvrdej konkurencii najlepších hráčov sveta.

Tisíce Američanov, ktorí vyrazili do ulíc, kde oslavovali nielen úspešný zásah špeciálnych jednotiek proti najhľadanejšiemu teroristovi, ale aj jeho zabitie, postavili civilizovaný svet pred otázku: je správne tešiť sa zo smrti človeka, hoci aj zločinca, ktorý si za svoje činy trest smrti zaslúži?

Na Slovensku vyvolal vojenský zásah západných spojencov vcelku vlažné komentáre bez výrazných postojov „áno“ či „nie“. Napokon, v krajine nášho významu by vášnivá diskusia k tejto téme pôsobila čudne. V Nemecku však padajú vyhrotené slová, aké si už beztak spochybňovaná Merkelovej vláda azda ešte nevypočula. Po tom, čo Nemci na pokyn Guida Westerwelleho, ministra zahraničia a lídra liberálnej FDP, v Bezpečnostnej rade OSN nepodporili rezolúciu o vytvorení bezletovej zóny nad Líbyou, domáci zahraničnopolitickí komentátori naprieč spektrom ostali v šoku. To tu ešte nebolo – Nemci proti západným spojencom a v jednej línii s Ruskom a Čínou?

Emil, nemysli si, že sa v tomto pokročilom veku nezaujímam o dianie. Mimochodom, dianie je úžasné slovo, znamená to, že sa niečo deje. Len neviem, ako sa volá to, keď sa nedeje nič. Ale k dianiu. Čítam a dívam sa, čo sa deje v Tunise a v Egypte a keby som nebol starý skeptik, tak sa budem radovať. Že sa tam postavili proti diktatúre a že teraz nastúpia demokrati. Tak ako nastúpili u nás.

Do roku 2010 sa Európa mala stať „najkonkurencieschopnejšou a najdynamickejšou vedomostne orientovanou spoločnosťou na svete“. Tak znelo oficiálne vyhlásenie Európskej komisie v takzvanej Lisabonskej agende v roku 2000. Od toho odvážneho prísľubu prešlo desaťročie a dnes je to už oficiálne: Európa nie je šampiónom v raste, Európa v raste prepadá. Kým súčasné členské krajiny EÚ zaznamenali za posledných desať rokov rast 14 percent, Severná Amerika zaznamenala 18 percent, Latinská Amerika 39 percent, Afrika 63 percent, Stredný východ 60 percent, Rusko 59 percent, Singapur, Južná Kórea, Indonézia a Taiwan 52 percent, India 104 percent a Čína 171 percent.

No Age, Health a momentálne nefungujúca dievčenská kapela Mika Miko sú výraznými kapelami hudobnej scény Los Angeles. V metropole L.A. žijú spolu s mega úspešnými interpretmi z luxusných domov Beverly Hills či gangsterským rapom z južnej časti tohto druhého najväčšieho mesta USA.