Doteraz sme sa v príbehu Space Shuttle, amerického raketoplánu, sústredili viac na boj o financie. Teraz sa ale pozrieme, ako sa vyvíjal technický koncept. Pochopiteľne, významný vplyv naň mali práve peniaze, tie ale budú len na pozadí. Štyri firmy dostali od NASA zákazku na pôvodné štúdie Space Shuttle. Každá z nich zvolila iný prístup a každá nejakým spôsobom prispela k jeho konečnému tvaru a funkcii.

21. august 1968 som nezažil. Zažil som ale 24. február 2022 a dokážem si predstaviť, ako sa museli cítiť moji rodičia, keď sa dozvedeli, že cez hranice do Československa vstúpilo vyše pol milióna vojakov.

Po návrate z dovolenky do slovenskej reality nás hneď za hranicou prefackali prvé predvolebné bilbordy. Od lídra, ktorý nemá komu lídrovať, cez síce divného, ale pomáhajúceho, veľmi konzervatívneho otca dvanástich detí s desiatimi ženami, ktoré občas sfacká, lebo po ňom tie deti hádžu, a cez ľudí, ktorí nám tvrdia, na čo všetko máme nárok a čo si zaslúžime až po človeka, ktorý sa svojimi nechcenými bonmotmi zapísal zlatým písmom do dejín slovenskej politickej menažérie.

Thomas Paine bol síce racionálnym mužom, ale to mu nebránilo mať veľké sny. Podporoval ho aj šéf strediska pilotovaných letov NASA George Mueller. Američania mali letieť na veľkú vesmírnu základňu už v polovici sedemdesiatych rokov. Tú mal zásobovať práve Space Shuttle. Nixonova administratíva a americký Kongres mali na ich sny zásadne iný názor.

Thomas Paine nastupoval do NASA ako zástupca Jamesa Webba v čase, keď ešte mala NASA veľkolepé plány. Paine bol tiež človekom, ktorý bol presvedčený, že NASA sa má na Mesiac vrátiť čo najskôr a ďalším logickým krokom má byť čo najskorší let k Marsu. Počas svojho šéfovania NASA musel na vlastnej koži pocítiť, ako veľmi sa zmenil postoj americkej politiky k NASA a jej plánom.

Príbehy, ktoré Wernher von Braun prezentoval v Collier’s Weekly a neskôr aj v televíznych a filmových programoch, hovorili o rýchlom dobývaní vesmíru. Po prvých letoch mala nasledovať veľká orbitálna stanica, po nej let k Mesiacu a o trochu neskôr k Marsu. To všetko v ideálnom prípade ešte pred koncom sedemdesiatych rokov.

Let Younga s Crippenom na Columbii trval len niečo vyše dvoch dní. Potvrdil ale, s menšími problémami, že nový raketoplán môže lietať s posádkou. Raketoplán bol po ďalších troch letoch prehlásený za plne prevádzkyschopný. Cesta k nemu začala ale oveľa skôr a bola tŕnitejšia, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať.

Status Ivana Šimka na Facebooku bol len špičkou ľadovca, píše Juraj Petrovič.

Po vzrušujúcom Apolle 11, ktoré dostalo človeka na Mesiac a Američanom vyhralo preteky vo vesmíre, záujem verejnosti, ale aj politikov vo Washingtone o vesmírny výskum drasticky poklesol. Bola s ním síce spojená prestíž, ale tiež obrovské náklady. A to v dobe, keď USA navyšovali svoje kontingenty vo Vietname a ekonomická situácia sa nezlepšovala. Technologický optimizmus šesťdesiatych rokov bol preč.

V najnovšej epizóde Týždňa s .týždňom sa Juraj Petrovič rozpráva s kolegami o tom, prečo musel Ivan Šimko opustiť kreslo vo vláde a čo znamená poškodený Kerčský most.