O akustických Placebo, Grimes a jej štúdiovke, ktorá víťazí vo viacerých anketách o album roka a švédskej experimentátorke Anne von Hausswolff.

O túto kapelu sa Pohoda pokúšala roky. Buď nebola k dispozícii, alebo bola príliš drahá. Teraz sa to konečne podarilo. Na Pohode vystúpi symbol alternatívnej hudby - Sigur Rós.

Ronald Ižip, finančný analytik spoločnosti Trim Broker hovorí o tom, že zavedenie tzv. "super dane" k ukončeniu krízy neprispeje.

Nuri Bilge Ceylan sa rád vracia do Cannes. V rokoch 2002 a 2011 sa tešil z Veľkej ceny poroty za filmy Vzdialený a Vtedy v Anatólii, v roku 2008 si odniesol Cenu pre najlepšieho režiséra za Tri opice. Teraz získal najprestížnejšie festivalové ocenenie – Zlatú palmu.

Realizmu, zdá sa, definitívne odzvonilo. Keď sa človek len tak naslepo vyberie do multiplexu a netúži po žiadnom fantastickom ozvláštnení, môže mať vyslovene problém. Jednak nežánrový film vlastne ani nenájde, jednak v dobrej polovici aktuálne uvádzaných filmov narazí na čosi, čo je buď sci fi, alebo fantasy, alebo rovno podľa komiksu, a to akoby bolo oboje. Aj sci fi, aj fantasy, aj za vlasy pritiahnuté, čo si budeme hovoriť, normálny mainstreamový pop.

Osemdesiaty šiesty ročník Oscarov, povinné korzovanie po červenom koberci, fakt veľká sála plná fakt slávnych hercov, režisérov, scenáristov, kameramanov, a tak ďalej. Vyhrali filmy a tvorcovia, čo mali vyhrať, a iní zase nevyhrali a bolo to presne také, ako to má byť. Aj politicky korektné na správnych miestach, aj odvážne, aj patetické, aj prekvapivé z oboch strán, aj milo, aj nemilo, jednoducho Oscary, najdôležitejšie, najrešpektovanejšie filmové ceny. Neprajníci by mohli na Hollywood, samozrejme, brýzgať, aj keď cenu za najlepší cudzojazyčný film si odniesol Paolo Sorrentino za Veľkú nádheru, film asi s najvýstižnejším názvom za posledných dvadsať rokov, ale to už akosi patrí k Oscarovému folklóru. Kto chce psa, palicu si nájde.

Nepamätám si už názov toho filmu, ani meno režiséra, dokonca ani to, či som ho videla v kine, alebo v televízii. Ale nikdy nezabudnem na scénu, keď si filmová postava vyzliekala kabát a podávala ho svojmu priateľovi. Ten sa mu priznal, že už dlho túži po takej modernej koženej bunde. „Tu máš a snívaj o niečom väčšom,“ odsekol a podal mu objekt jeho túžob.

Mladí vravia, že maturita je ako plot, buď ho prelezieš, alebo ťa prehodia. Tí, čo maturitu poctivo vydreli, s banálnosťou toho výroku súhlasiť nebudú. Tí, čo mali viac šťastia ako rozumu, si neskôr zadovážia diplomovku na kľúč, nebudú zabíjať čas vedeckým bádaním, radšej veselo žiť a málo premýšľať. To je obraz Európy, ktorá je čoraz viac zmľandravená, ktorá stráca vytrvalosť a vernosť na ceste, lebo na nej treba aj všeličo odtrpieť.

Hoci hlavná súťaž najprestížnejšieho filmového festivalu nemala jednoznačného favorita, Zlatá palma putovala do rúk francúzskeho režiséra Jacquesa Audiarda. No minimálne rovnakú pozornosť si vyslúžil maďarský film Saulov syn, víťaz Veľkej ceny poroty.